ru Kopanice.
Ako ste sa dostal k tomuto športu a koľko sa mu už venujete?
- K tomuto športu sme sa dostali asi pred piatimi rokmi cez našu materskú organizáciu DHZ (Dobrovoľný hasičský zbor) Kopanice, v ktorej sme doteraz členovia a dovolím si tvrdiť, že práve šport drží mladých v tejto organizácii. Začiatky boli ťažké, za tie roky sme prešli kadečím a dostali sme sa až k tomu, že beháme hasičskú ligu, ktorá je na takej úrovni, ako keď by napríklad futbalové družstvo hralo v 1.lige na Slovensku. Takže konkurencia je naozaj silná.
Prečo práve tento šport a nie niečo iné?
- Už sme sa venovali všeličomu, asi ako všetci chalani, futbal, hokej, lyže, ale to bolo vždy len rekreačne. Tento šport nás dostal svojou rýchlosťou, technikou, ale hlavne tým, že to bolo niečo nové, čo sa nevidí každý deň v televízii. Skúsili sme to a zostali pri ňom až doteraz. Hlavný zámer bol niekde to dotiahnuť, byť v tom dobrý a zviditeľniť Kopanice a samozrejme aj Hodrušu-Hámre, keďže sme vlastne jedna veľká obec. Toto sa podarilo a teraz oveľa viac ľudí vie, kde je vlastne Hodruša - Hámre a Kopanice.
Kopanice sú jedny z mála DHZ-tiek, ktoré majú tri aktívne družstvá, ako to vlastne je?
- Áno, môžeme sa popýšiť tým, že na tak malý počet obyvateľov máme aktívne mužské, ženské a aj detské družstvo. Aj keď ženy majú niekedy problém dať dokopy svoj súťažný tím, keďže polovica z nich sú mamy, ktoré sa zároveň starajú o domácnosť, plus práca a podobne. Na druhej strane, keď sa im podarí zložiť družstvo, tak sú na súťažiach veľkou konkurenciou pre oveľa mladšie dievčatá. Deti majú málo súťaží, ale aj tak na nich vidieť, že si k tomuto športu budujú vzťah a že ich to baví.
Ako sa tebe darí skĺbiť prácu s týmto športom a čo chystáte do budúcnosti?
- No keď mám pravdu povedať, budem rád, keď nám to celé bude v budúcnosti fungovať aspoň tak, ako doteraz. Niekedy je veľmi ťažké skĺbiť povinnosti a prácu so súťažami. Sezóna sa nám začne koncom mája a končí koncom septembra. Skoro každú sobotu, niekedy aj nedeľu sme vonku na súťažiach, pretože okrem ligových kôl beháme aj ďalšie mimoligové podujatia. Celé je to o dobrovoľnosti bez nároku na odmenu a niektorí chalani si dokonca vyberali dovolenku, len aby sme boli komplet a mohli sa zúčastniť ligového kola. Takže pokiaľ by nás to všetkých nebavilo, asi by sme už ako družstvo dávno neexistovali. A berieme to aj ako akúsi formu relaxu.
Máte po sezóne, aká bola?
- Pre nás zaujímavá, tak ako v roku 2008 aj tento sme sa zapojili do THHL. Ako nováčik sme v ročníku 2008 skončili na 3. mieste, čo bol veľký úspech, takže tento rok sme chceli zamieriť vyššie, ale hneď na začiatku sezóny sme zistili, že to bude ťažké, pretože družstvá boli v tomto ročníku naozaj silné, so skvelou technikou a na súťažiach rozhodovali stotiny. Nakoniec nám o jeden bod ušlo tretie miesto a o dva druhé, čo je ozaj máličko, ale čo už.
Čo pokladáš za najväčší úspech a naopak najväčšie sklamanie v tejto sezóne?
- Veľký úspech bol, že sa nám podarilo zorganizovať kvalitné ligové kolo, práve u nás v obci, ktoré sa stretlo s viac ako pozitívnym ohlasom, konkrétne na ihrisku na Kyslej, začo samozrejme ďakujem všetkým, ktorí pomohli, obci a pánovi starostovi Uramovi. No a súťažný naj úspech bol podľa mňa práve náš výkon na poslednej ligovej súťaži v Lackove, kde sme dokázali vyhrať s časom 13,93s. Bol to zároveň jediný dosiahnutý čas ligovým družstvom pod 14 sekúnd v ročníku 2009, preto som rád, že sa to podarilo práve nám. No a sklamaním je samozrejme to, že sme nedosiahli na celkové prvé tri miesta.
Čo by si ešte povedal na záver nášho rozhovoru?
- No určite by som sa aj v mene chalanov v tíme chcel poďakovať našim rodinám za to, že nám tolerujú celodenné absencie v sezóne, ďalej ľuďom, ktorí nám fandia v tom, čo robíme a v neposlednom rade aj obci za zázemie a podporu, bez ktorej by sa to nedalo robiť. No a určite sa chcem poďakovať aj novinám MY, za možnosť zviditeľniť a dostať do povedomia tento šport a celú ligu THHL.
