BANSKÁ ŠTIAVNICA. Päť minút po deviatej hodine ráno vyrazil zo Zvolena parný vlak s desiatkami pasažierov do Banskej Štiavnice. Na Trati mládeže, na ktorej pred šesťdesiatimi rokmi pracovali tisícky študentov, sa postupne zastavil v Hronskej Dúbrave, Kozelníku a Banskej Belej. Takto sa rozhodli občianske združenie Štokovec, Železnice Slovenskej republiky a mesto Banská Štiavnica osláviť okrúhle výročie tejto udalosti.
V železničnom vozni po príchode do Banskej Belej.
Zadarmo by nedrela
Na každej stanici vítali prichádzajúcu lokomotívu v oblakoch dymu domáci obyvatelia. Z vlaku vystúpil sprievodca pokrikujúc po mládeži v montérkach, aby usilovnejšie pracovali. Žiaci základnej umeleckej školy v Banskej Štiavnici s krompáčmi a lopatami v rukách znázorňovali študentov, ktorí sa koncom štyridsiatych rokov minulého storočia dobrovoľne zúčastnili na budovaní železničnej trate z Hronskej Dúbravy do banského mesta.
„Neviem si predstaviť, že by som za takých podmienok niekde drela. Bez pláce, spávajúc na drevenej prični," povedala jedna z nich.
Za symbolické jedno euro mohli na každej zastávke nastúpiť ďalší pasažieri, ktorí si takto chceli vychutnať cestu do cieľovej Banskej Štiavnice. Tam ich čakal ďalší program v podobe tematických výstav, dobových filmov, žurnálov, besied či diskusií.
Brigádnikov stvárnili žiaci Základnej umeleckej školy v Banskej Štiavnici.
Malý býček
Počas cesty vošiel parný vlak aj do viac ako kilometer dlhého tunela. Ocitli sme sa v úplnej tme, pričom nám rušňovodič Peter Oravec stihol povedať, že lokomotíva, v ktorej sa vezieme, má sto rokov. „Je to najstarší prevádzkovaný parník na koľajniciach v rámci Slovenska. Jazdím na ňom už pätnásť rokov. Prebrázdil som s ním celú strednú Európu, najďalej som bol tisíc kilometrov od Zvolena," hovorí o lokomotíve, ktorú vraj volajú Malý býček. „Vyrobili ju ešte za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie, špeciálne pre horské trate. Jej maximálna rýchlosť je päťdesiat kilometrov za hodinu," vysvetlil.
Rušňovodič (vľavo) v rozhovore pri storočnej lokomotíve Malý býček.
Páčila sa mu súdržnosť
O chvíľu na to, ako sme sa vynorili z tunela, sa pred nami objavila banskoštiavnická stanica. Z vlaku sme vystupovali sprevádzaní tónmi dychovej hudby. V čakárni sa pohybovalo množstvo ľudí, ktorí si mohli poobzerať dobové fotografie a výstrižky z novín.
„Takto vyzerali údernícke preukazy," prihovoril sa jeden z pamätníkov. „Každý z nás dostal aj účastnícky odznak," ukazoval nám svoje spomienkové predmety. „Je výborné, že takéto niečo sa vôbec zorganizovalo," povedal.
„Na Trati mládeže som pracoval ako šestnásťročný učeň," hovorí ďalší pamätník, Žiarčan Tibor Bartók. „Vôbec mi neprekážalo, že sme robili zadarmo. Páčila sa mi súdržnosť, ktorá vtedy medzi nami vládla," dodal.
Pamätník Tibor Bartók pri dobových fotografiách.
Chcú pokračovať
Oficiálne sa na banskoštiavnickej stanici zaregistrovalo približne sedemdesiat pamätníkov Trate mládeže. „Nečakala som, že v daždivom počasí, ktoré pretrvávalo až do dnešného rána, príde toľko ľudí. Je to pre mňa príjemným prekvapením," povedala Zuzana Bodnárová z občianskeho združenia Štokovec. „Dvaja úderníci prišli až zo Skalice," podotkla. Zároveň uviedla, že aktivity Štokovca na železničnej stanici pravdepodobne budú pokračovať. „Pevne tomu veríme. Budúci týždeň tu máme finálnu prezentáciu a rozhodne sa, či v týchto priestoroch budeme operovať dlhšie," dodala.
Sprievodca mal všetko pod kontrolou.
