Na španielskom ostrove Malorka vybojoval olympijské zlato v plávaní. Hoci išlo o špeciálnu olympiádu, zisk prvého miesta má naozaj cenu zlata. Slovensko takto úspešne reprezentoval Žiarčan, ktorý sa narodil s Downovým syndrómom,Tomáš Valach (27).
ŽIAR NAD HRONOM. Valachovci bývajú v panelákovom byte na šiestom poschodí. Vo dverách nás privítal Tomáš aj so svojou mamou. „Čo vám môžem ponúknuť? Dáte si čaj, kávu, alebo minerálku?" opýtal sa skôr, ako sme si stihli sadnúť. V tej chvíli nám bolo jasné, že máme do činenia nielen s dobrým športovcom, ale aj hostiteľom.
Je pre ňu všetkým
O diagnóze svojho jediného syna sa Mária Valachová dozvedela hneď po jeho narodení. Táto správa ju síce šokovala, ale nezlomila. „Je pre mňa všetkým. Napriek chorobe mi priniesol veľa radosti. Deti s Downovým syndrómom sú veľmi prítulné a milé," hovorí. Tomášovi venovala všetku svoju pozornosť, čo je na ňom aj vidieť. Dnes už mladý muž, ktorý je síce na mentálnej úrovni 14-ročného chlapca, je veľmi komunikatívny a vnímavý. Aj počas našej návštevy sa neustále snažil zapájať do debaty. „Porozpráva aj to, čo netreba," usmieva sa jeho mama.
S mamou, po tom, ako vyšiel z bazéna.
Tomáš bol vždy v kontakte s rovesníkmi. „Do jasiel chodil medzi zdravé deti. Do škôlky mi ho však nechceli zobrať, lebo v tom období mali veľa detí. Zaobstarala som mu teda varovkyňu," pokračuje. Neskôr navštevoval desať rokov internátnu špeciálnu základnú školu.
Najlepší prsiar
Tomáša od útleho detstva priťahuje voda. „Spozorovala som to na ňom ešte keď bol maličký. Chodievala som s ním preto do krytej plavárne aj na kúpaliská. Jednoducho bláznil za vodou. Plávať sa naučil pomerne rýchlo. Najskôr len pod hladinou, no postupne sa zdokonaľoval," opisuje jeho prvé kontakty so športom, ktorý sa stal jeho každodennou súčasťou. Nevenuje sa mu len vtedy, ak je chorý, alebo je s mamou odcestovaný.
Pred niekoľkými rokmi sa Tomáš vďaka svojmu talentu dostal do Slovenského hnutia špeciálnych olympiád. Odvtedy absolvoval množstvo rôznych pretekov a získal viacero medailí. Tú najcennejšiu však vybojoval minulý mesiac na medzinárodnej špeciálnej olympiáde v španielskej Malorke. Zlato získal za najlepší čas v plávaní pŕs na 50 metrov.
S maskotom, ktorý bol symbolom špeciálnej olympiády na Malorke.
Spieval hymnu
Na veľkom športovom podujatí sa mu páčilo najmä to, že tam stretol veľké množstvo ľudí z rôznych krajín. „Boli tam Švédi, Poliaci, Nóri," spomenie svojich súperov. „Za mnou skončili Maďar a Čech," vysvetľuje, ako vyzeral stupienok víťazov. „Keď púšťali slovenskú hymnu, aj som si zaspieval," hovorí a hrdo ukazuje na svoj zlatý tromf visiaci na krku. „A toto bol maskot olympiády," zoberie z poličky suvenír, ktorý si doniesol domov. „Veľmi sa mi tam páčilo, som spokojný," dodal.
Zaujímavé je, že Tomáš dosiahol veľký športový úspech bez pomoci individuálneho trénera. „Nikdy takého nemal. Ale krátko pred súťažou sa mu venovala Miroslava Mesárošová, telocvikárka zo žiarskeho gymnázia," pridá sa opäť mama.
Mama je neplavec
Mária Valachová už pred olympiádou v kútiku duše dúfala, že jej syn bude úspešný. „Počas jeho pobytu na Malorke som s ním nebola v žiadnom kontakte. Pre veľkú zaneprázdnenosť mali vypnuté mobily. O jeho víťazstve som sa dozvedela až keď sa vrátil domov." Po zvestovaní radostnej informácie cítila nesmiernu hrdosť a dojatie. „Keď mi to povedali, bola som šťastná. Zo slovenskej výpravy doniesol zlatú medailu len on," vysvetľuje s tým, že prvú polhodinu po jeho príchode na Slovensko rozradostená telefonovala všetkým príbuzným. Vzťah k športu vraj zdedil po nej. Napriek tomu, že je neplavkyňa, udržať sa nad hladinou ho naučila práve ona. „Milujem vodu a zvlášť more. Plávať som sa však vždy bála. Povedala som si, že syn to na rozdiel odo mňa musí dokázať," hovorí o podarenom predsavzatí.
Tancujúci miništrant
Na budúcu špeciálnu olympiádu odcestuje Tomáš s ambíciou obhájiť zlato. „Verí, že sa mu to podarí. Z víťazstva sa vie veľmi tešiť. Urobí všetko pre to, aby v bazéne podal opäť čo najlepší výkon," zahľadí sa do budúcnosti.
Okrem plávania sa Tomáš venuje aj spoločenským tancom. Viac inklinuje k latinsko-americkým. „Najradšej mám pasodoble. Ale páči sa mi aj country," povie s úsmevom na tvári. Jeho veľkou záľubou je aj miništrovanie. Z plavárne totiž zvykne chodiť rovno do kostola. Svätú omšu vraj nemohol vynechať ani na letnej dovolenke v Bibione. „Raz za týždeň ju tam robia v slovenčine. Hneď sa teda u miestneho kňaza prihlásil, že chce miništrovať," uzavrela jeho mama.
