Pre Národnú banku Slovenska vyrazila kremnická mincovňa pamätnú dvojeurovku s motívom sedemnásteho novembra. Jej autorom je rytec a medailér Pavel Károly.
KREMNICA. Originálny podpis od autora na zberateľskej karte mohol získať každý, kto v piatok medzi desiatou a dvanástou hodinou prišiel do predajne v Mincovni Kremnica. Záujemcov bolo neúrekom a už pred pol dvanástou boli zberateľské karty vypredané.
Ako vznikala pamätná minca s týmto motívom?
- Robil som tri alternatívy. Víťazne z toho vyšla tá, na ktorej je zobrazený zvon zložený zo zväzku kľúčov, ktoré sú znakom sedemnásteho novembra. Zvon symbolizuje ich zvuk, ktorý sa silno ozýval námestiami. Ale aj odchod niečoho starého, no zároveň aj vítanie a príchod nového života.
Počas autogramiády ste sa vyjadrili, že ho vnímate aj ako memento. Môžete to konkretizovať?
- Áno. Zvon a kľúče ľudia ešte stále potrebujú. Stotožňujem sa s odkazom novembra, ale terajší vývoj sa mi nepáči. Veľmi ma rozčuľuje arogancia moci na všetkých stupňoch riadenia. Ten odkaz však rozhodne nemôžeme poprieť.
Vy sám si ako spomínate na novembrové dni v 89.? Ako ste ich prežívali?
- Aktívne. Už roky učím v Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, zároveň som aj jej absolventom. Medzi našich študentov vtedy chodili vysokoškoláci z Bratislavy, ktorí informovali o aktuálnej situácii. V meste sa robili mítingy a vyrábali sme slovenské trikolóry.
Z čoho ste ich robili?
- Z tabuliek o bezpečnosti práce, ktoré boli vo farbách biela, modrá, červená. V tom období vznikol v kremnickej mincovni počas jednej noci aj odznak VPN (Verejnosť proti násiliu).
Aj na ňom ste sa nejako podieľali?
- Zhodou okolností ho vyryl môj bývalý študent. Zahorúca ich odtiaľ potom brali vo veľkom množstve. Je to o to zaujímavejšie, že vtedy ešte nebolo jasné, ako to celé dopadne.
Mali ste pochybnosti? Obávali ste sa zlého konca?
- Nebolo to tak, že sme vyšli do ulíc a vláda hneď padla. Zmena neprišla v okamihu. Ľudia mali strach, veď mohli prísť o svoje zamestnania. Štátostrana mala silné pozície, každý čakal, ako to celé dopadne. Študenti sú bezstarostnejší, myslím, že tí sa báli najmenej.
Kedy ste si vydýchli a povedali si, že už vám nič nehrozí?
- Pri výmene vedenia vlády.
Boli ste niekedy členom strany?
- Nie, nikdy. Komunizmu ani socializmu som neveril od augusta 68. Naša generácia vtedy dúfala, že diktatúra sa dá zmeniť, ale nevyšlo to.
Nakoniec ste sa dočkali, prišlo to o dvadsať rokov neskôr. Kto bol v Kremnici lídrom verejných zhromaždení?
- Začali to študenti. Impulz prišiel od nich, o tom niet pochýb. Potom sa zapojili zakladatelia klubu Labyrint, medzi ktorých patrím aj ja.
Vráťme sa k dnešnej pamätnej dvojeurovke. Čo pre vás znamená?
- Dobrý pocit, že Slovensko sa takýmto spôsobom ukáže v celej Európe.
