„A čo tam ľudia robia?" - spýtal sa syn keď som ho informoval, že sa idem pozrieť do dediny, kde nie je žiadne pripojenie na internet, ani mobilný signál. Tú otázku nemyslel ironicky. Tínedžeri berú virtuálny svet a komunikácie ako úplne štandardné rozšírenie sveta reálneho. Stretávajú sa s kamošmi na fejsbúku, četujú, rozprávajú sa cez skajp a bez esemesiek a mobilov si nevedia predstaviť život. Ako je to však s obyvateľmi Kozelníka?
KOZELNÍK. Keď prídem do dediny, tak vám zavolám, povedal som starostovi Kozelníka do telefónu, keď sme sa dohadovali na stretnutí. Vyslovil som to úplne automaticky a až potom som si uvedomil, kam ideme. Po ceste som kontroloval signál na mobiloch od dvoch operátorov, a naozaj - hneď ako vojdeme za Banskou Belou do doliny, úplne sa stráca.
Povedať, že v Kozelníku nie je signál, by nebola celkom pravda. Väčšinou nie je, sem-tam je. Ľudia už vedia, kde ho majú chytať. „Keď mi niekto volá do kancelárie, mobil mi síce zazvoní, ale volajúceho nepočujem, musím vyjsť von a presne na tretej dlaždici je najlepší signál," hovorí starosta Ivan Vráb. „Mám to vyskúšané. Keď sa vyberiem smerom k bráne, stratí sa." Signál je ešte pred obchodom a pri železničnej stanici, ktorá je na kopci. Ľudia sa tu pri telefonovaní nabehajú.
Koráb, v ktorom sa modlí
- Kaplnka v tvare lode je jednou z mála atrakcií Kozelníka. Dedinčania si ju postavili v roku 2006, dovtedy sa katolíci schádzali v zasadačke malého obecného úradu alebo v budove materskej školy. Jej postavenie je zásluha najmä kňaza Imricha Kováča z blízkej Banskej Belej a stavbára Ondreja Bindera zo Svätého Antona, ktorý prišiel s nápadom netradičnej stavby. Každý z dedinčanov prispel prácou a tak náklady neboli vysoké. Takúto cirkevnú stavbu vraj nenájdete nikde na svete a chodia sa na ňu pozerať turisti z domova aj zahraničia.
- Prečo je v tvare lode? Stavba spodobuje sen zakladateľa saleziánov Dona Bosca, ktorému sa pred 150 rokmi prisnilo o lodi, ktorú kapitán v bielom napriek útokom pirátov doviedol do cieľa. Sen má podľa vykladačov prorocky spodobovať éru Jána Pavla II.
Kozelník v okrese Banská Štiavnica je malá dedina, žije tu 198 obyvateľov. Starosta hovorí, že sa snažia s touto situáciou niečo urobiť už tri roky. „Robili sme aj podpisovú akciu, ale jeden operátor nám napísal, že vykrývač by vyšiel príliš draho na takú malú obec a druhý nám ani neodpovedal. „Nejde tu len o občanov, ale v tomto kraji je cestovný ruch a turisti chcú telefonovať," zdôrazňuje. „Navyše cesta je tu taká všelijaká, je tu dosť dopravných nehôd a potom sa nedá zavolať pomoc. Jediná možnosť je poprosiť okoloidúceho vodiča, aby zavolal záchranku."
Obecný úrad nemá mailovú adresu. „Načo by nám bola, keď nemáme prístup na internet?" hovorí Ivan Vráb. „Obec na internete je, za stránku aj platíme nejaké peniaze, ale nikdy som ju nevidel. „Viete, my musíme obracať každé euro, ak chceme do niečoho investovať," hovorí smutne. „Zaplatili sme aj úplne nové verejné osvetlenie, ale zavedenie internetu by sme finančne nezvládli, je to veľa peňazí. A eurofondy? Už aj samotné projekty sú drahé. Mne sa zdá, že štát malé obce nepodporuje," poťažkal si.
Skaly
Vrchy, uprostred ktorých Kozelník leží, sú malebné, ale práve ony môžu za to, že dedina je komunikačne izolovaná. Dolina je uzavretá zo všetkých strán. Aj káble naťahať je problém, lebo pod povrchom je skala. Hovorca T-Mobilu Andrej Gargulák vysvetľuje, že v súčasnosti pokrývajú signálom GSM pre hlasové služby takmer 99% populácie Slovenska. Nepokryté ostávajú len tie územia, na ktorých je to ťažko realizovateľné z geografického dôvodu, alebo to vzhľadom na prevádzkový potenciál nedáva ekonomický zmysel. „Investície tu predstavujú v prepočte milióny korún a ich návratnosť je prinajmenšom otázna, ak nie úplne nereálna."
Inak povedané, tých dvesto ľudí má smolu. Je to naozaj taká neriešiteľná situácia?
„Žiaľ, obec má nevyhovujúcu infraštruktúru," odpovedal jeden z veľkých poskytovateľov internetu. „V prípade zvýšeného záujmu obyvateľov tejto obce sa budeme rozšírením pokrytia v tejto oblasti zaoberať."
Slovo „zaoberať sa" však neznamená vyriešiť. Schodnejší sa zdá tretí sektor. Starosta veľa nádeje vkladá do združenia obcí Digitálne Štiavnicko, ktorého cieľom je vytvoriť projekt na internetizáciu Banskej Štiavnice a okolia. Sú podané žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Windows na okne
Kozelník je taký malý, že tu nie je ani funkčná krčma a obchod sa otvára o druhej. No ľudia sa do väčších miest húfne nesťahujú. Deti a mladí sú skoro v každom dome.
"Keď si chcem niečo nájsť na nete alebo chcem četovať s priateľmi, notebook si musím dať na okno, tam je signál trochu lepší. No načítať čokoľvek trvá veľmi dlho," sťažuje sa štrnásťročný Ján Mollek ml. Na zlé podmienky si však už zvykol a od sveta a rovesníkov sa odrezaný necíti. "Dá sa to vydržať," hodnotí.
Ak chce starosta Ivan Vráb úradovať cez mobil, musí vyjsť presne na tretiu dlaždicu, len tam je dobrý signál.
Surfovať na internete v súkromí domova by chcela aj trinásťročná šiestačka Katarína Holková. Vyhľadávanie informácií pre školské projekty či len tak pre seba považuje za nutnosť. Prekáža jej preto, že je odkázaná na obmedzenú kapacitu počítačovej učebne Základnej školy v Banskej Belej, kam každý deň dochádza. "Je to nevýhoda. Rodičia v minulosti internet objednali, no po krátkom čase ho zrušili. Bol neuveriteľne pomalý, neoplatilo sa to," povie a dodá, že by po večeroch chcela najmä četovať s priateľmi. Spojiť sa s nimi telefonicky tiež nie je jednoduché, najmä v zime, keď za lepším signálom musí vyjsť zababušená vo vetrovke do blízkej záhrady.
Rovnaký problém má dvanásťročná Timea Parillová. Už od prvej chvíle, čo jej rodičia kúpili mobil. "Keď chcem volať, tak jedine z dvora. Tam chytím tak dve čiarky. "
Informačný stredovek
Na balkóne s veľkým satelitom fajčí mladá žena a kričí, aby sme ju nefotili, to by sa najprv musela upraviť. „Mám päťročného syna, ešte je malý, ale keď trochu vyrastie, aj ja by som chcela, aby som s ním mohla byť v stálom spojení. No dovtedy hádam niečo vymyslia."
Po ceste kráča chlapík. „Ťažké je to. A to sme tu ešte pred niekoľkými rokmi nechytali ani poriadny televízny signál. Potom sem natiahli káblovku, na budove stanice postavili nejaké antény a odtiaľ to ťahajú. Nuž ale človek si zvykne na všetko, všakže," pokrčí plecami Ján Molek.
Kým väčšina z nás si zvykla na život v rýchlom tempe a strese, ľudia z tejto dediny prijali skutočnosť, že si ešte chvíľu počkajú, kým sa aj oni poddajú výhodám a nevýhodám fenoménu doby .
Vychádzame z doliny, na telefónoch radostne naskakujú logá operátorov a pípajú esemesky, upozorňujúce na neprijaté hovory. V aute otváram notebook, pripájam sa na mobilný internet a odpovedám na maily.
Autor: Foto SME - Pavol Funtál
