Hlasy pod petíciu proti zrušeniu postavenia botanickej záhrady v Banskej Štiavnici ako prírodnej rezervácie začali v týchto dňoch zbierať občania mesta.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Zámer zrušiť maloplošné chránené územie Banskoštiavnická botanická záhrada oznámil Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici vo februári formou verejnej vyhlášky. Dôvodom zámeru zrušiť ochranu tohto maloplošného chráneného územia, ktorého súčasťou sú aj budovy strednej lesníckej školy a strednej chemickej školy, je, že je zároveň pamiatkovo chráneným objektom, čo vytvára duplicitnú ochranu, píše sa v oznámení o zámere. Botanická záhrada je v súčasnosti chránená ako prírodná rezervácia a zároveň sa nachádza v CHKO Štiavnické Vrchy, kde celoplošne platí III. stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.
Aktivisti chcú preto petíciou dosiahnuť zachovanie súčasného stupňa ochrany prírody významného maloplošného chráneného územia. Myšlienka založenia botanickej záhrady je spätá so vznikom Lesníckeho ústavu pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a pochádza od Henrika Davida Wilckensa, prvého profesora lesníctva na akadémii. Plán ale zrealizoval až jeho nástupca Rudolf Feistmantel. Do roku 1844 bolo na ploche asi dvoch hektárov vysadených 487 sadeníc stromov a krov domácich i cudzokrajných drevín. V roku 1854 bol zakúpený ďalší pozemok tzv. Kaluserovská záhrada, kde bola zriadená škôlka na pestovanie domácich i exotických drevín. Niekoľko stromov z tejto skupiny sa tu nachádza dodnes.
Štatút chráneného areálu nadobudla botanická záhrada vyhláškou z roku 1958. Hlavnou zložkou záhrady sú dreviny pochádzajúce zo šiestich floristických oblastí: eurosibírskej, čínsko-japonskej, západo-ázijskej, stredoázijskej, mediteránnej atlantickej severoamerickej a pacifickej severoamerickej. Jednou z najvýznamnejších drevín záhrady je sekvojovec mamutí, pričom je tu aj jeho najvyššie položená lokalita na území Slovenska. Veľmi cenné sú však aj jedince cédra atlaského a libanonského, pričom najmä céder libanonský je považovaný za najmohutnejší exemplár svojho druhu, rastúci v našich parkoch a záhradách. Pozornosť si zaslúžia aj dreviny menej časté v našich dendráriách ako napríklad zelkova hrabolistá, cezmína ostrolistá, jelša lepkavá pyramidálna a iné. Druhové zloženie botanickej záhrady predstavuje bohatú zbierku drevín z rôznych kontinentov a neustále sa doplňuje. Od roku 1993, keď boli škole poskytované štátne dotácie, uskutočnili sa výsadby nových druhov drevín, reštaurovanie jednotlivých brán s možnosťou uzamykania objektu, rekonštrukcia zábradlia schodísk a elektrického osvetlenia. V roku 2000 boli v záhrade vysadené dva kusy sekvojovcov mamutích pôvodom z USA, z Kalifornie, pohoria Mamott Lakes. Jeden však vplyvom poveternostných podmienok uhynul.
