ŽIAR NAD HRONOM. Mesto a Okresná pobočka Zväzu protikomunistického odboja si pripomenuli 60. výročie odvlečenia rehoľníkov z biskupského kaštieľa. Dnes je na tejto budove pamätná tabuľa, ktorú nainštalovali pred desiatimi rokmi.
Pred pamätnou tabuľou na budove kaštieľa.
Vedeli, že k tomu dôjde
Vo Svätom Kríži, teda v Žiari nad Hronom, sídlil v rokoch 1946 až 1950 bohoslovecký inštitút saleziánov. Tí sa v meste tešili všeobecnej úcte. Často organizovali kultúrne a športové podujatia či dni duchovnej obnovy.
„Recitovali sme s nimi, spievali, hrávali divadlo, futbal a v zime v parku na zamrznutom jazierku aj hokej," povedal počas nášho rozhovoru ešte pred dvomi rokmi bývalý oratorián Milan Zúbrik. „Boli medzi nimi vynikajúci ľudia, hudobníci, speváci či spisovatelia. Patril k nim aj básnik Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor. Za kňaza ho vysvätili práve vo Svätom Kríži," vysvetlil. „Saleziáni nás vlastne vychovávali," podotkol. Do tohto diania však zasiahli násilné protináboženské opatrenia vlády. Žandári a milícia na príkaz vedenia komunistickej strany a ministerstva vnútra obsadili v noci z 13. na 14. apríla 1950 všetky mužské kláštory v Československu a rehoľníkov odvliekli do pracovných táborov.
„V tom období sa likvidovalo všetko, čo sa nepáčilo vtedajšej moci. Chceli sa zbaviť náboženstva, aj cirkvi. Vedelo sa, že k niečomu takému dôjde. Už dlhšie to bolo v povetrí," spomínal Zúbrik. „Milicionári prišli na autách okolo jednej v noci. Všetkých saleziánov poodvážali a väčšinu z nich odsúdili na niekoľkoročné väzenie," uzavrel.
Spomienky vyvolali emócie
Barbarská noc, známa tiež pod názvom akcia K (kláštory), si vyžiadala aj civilné obete. Každý, kto sa saleziánov zastal, pocítil krutosť režimu. Dopadol tak aj miestny dentista Štefan Zúbrik, murársky majster Ján Barniak a jeho priatelia Albín Hurtík či Ľudovít Dekýš. Všetci boli neľudsky mučení a neskôr aj odsúdení na niekoľkomesačné väzenie. Ich rodiny celé roky prenasledovala Štátna bezpečnosť. Rehabilitovali ich až po prevrate v roku 1990.
Tieto udalosti v stredu na spomienkovej slávnosti pripomenuli v budove kaštieľa predsedkyňa Okresnej pobočky Zväzu protikomunistického odboja Margita Zimanová a kronikárka mesta Mária Zaťková. O svoje spomienky sa podelil aj ďalší z oratoriánov, ktorý pred šesťdesiatimi rokmi chodil s kamarátmi medzi saleziánov a bol tiež svedkom ich odvlečenia. Spomienky pred plnou sálou zapôsobili na niektoré prítomné študentky tak silno, že miestnosť museli opustiť.
Na spomienkové stretnutie prišli desiatky ľudí.
Pre mnohých súčasných saleziánov je násilné odvlečenie ich predchodcov nepochopiteľné.
„Mne je ťažké rozumieť tomu o to viac, že som nevyrastal na Slovensku. Takže vôbec neviem ako tu fungoval komunistický systém," povedal salezián pôsobiaci v Bratislave Zlatko Kubánovič, ktorý sa narodil v bývalej Juhoslávii. Od svojich dvanástich rokov žil v Taliansku, kde študoval. „Veľa vecí v tejto súvislosti preto nechápem a osobne si tieto udalosti vôbec neviem predstaviť," pokračoval. Pri rozprávaní o Barbarskej noci vraj myslel na utrpenie a bolesť ľudí. „Vžiť sa do ich situácie je veľmi ťažké. Vážim si na nich, že vedeli odpustiť. Zvlášť keď som v našich archívoch čítal, ako ich mučili. Napríklad pod nechty im dávali ihly," poukázal na jednu z krutých praktík.
