V Banskej Štiavnici obnovili vstup do jedného z miestnych cintorínov. Pri reštaurovaní ranorenesančného portálu sa našli stopy po streľbe. Na obnovu stále čaká aj slovenský unikát, ktorý skrýva susedný kostol.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Vstupný portál cintorína na kopci Frauenberg po rokoch zreštaurovali. Necitlivé pokusy o opravu časti renesančnej pamiatky v podobe cementových vrstiev z čias socializmu nahradili omietka a náter vytvorené pôvodnými metódami.
Reštaurátor Ján Fečo sa vyhol syntetickým materiálom a využil tradičné technológie. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Tradičné technológie
„Sme radi, že sme našli typ reštaurátora, ktorý uplatnil tradičné technológie bez použitia syntetických materiálov," povedala Katarína Vošková z občianskeho združenia Spolok Banskej Štiavnice 91.
To sa s finančnou podporou sedemtisíc eur od Nadácie VÚB rozhodlo túto pamiatku zachrániť. „Všímala som si frauenbergskú bránu už dlhšie a bola vo veľmi zlom stave. Nachádza sa nad ňou reliéf ukrižovaného Krista, no v tom čase sa už takmer nedal rozoznať," vysvetlila.
Pred obnovou bol portál pokrytý vrstvou cementu a reliéf Ukrižovaného sa nedal rozoznať. Nižšie detail Ukrižovania po reštaurátorskom zásahu. FOTO: KATARÍNA VOŠKOVÁ
Práce na obnove ukončili len pred niekoľkými dňami. Predchádzal im prieskum, ktorý potvrdil, že na prednej strane sa pod vrstvou cementu nachádzajú originálne renesančné omietkové vrstvy. „Po očistení a zafixovaní pouvoľňovaných kamenných blokov, z ktorých bol portál postavený, sme z neho vytiahli minerály rozrušujúce materiál a pristúpili k tmeleniu," opísal postup reštaurátor Ján Fečo. Portál napokon natreli a doplnili linkovaním, ktoré kopíruje jeho pôvodnú podobu.
Stopy vojny
Pri úpravách časti nad bránou sa našli siluety rúk a kríža. „Na tomto mieste sme v jemnej forme dorobili ukrižovaného Krista. Po stranách sú v reliéfe viditeľné slnko, mesiac, oblaky a pod krížom lebka s hnátmi," vymenoval Fečo.
Kamenný blok podľa neho priniesli na miesto odinakiaľ. „Taký materiál sa totiž nikdy nepoužíval v exteriéri," zdôvodnil. Zaujímavosťou je, že na výjave Ukrižovaného našli dve stopy po guľkách. Ide pravdepodobne o následky streľby z druhej svetovej vojny.
Po stranách reštaurátori odhalili nápisy, ktoré v súčasnosti skúmajú.
„Zrejme sú to epitafné dosky z cintorína, ktoré použili iba ako spevnenie," odhadol Fečo.
Katarína Vošková Ján Fečo sa zhodujú, že vrchná časť pamiatky bola v najhoršom stave a hrozil jej zánik.
Spoločne s portálom získala novú podobu aj kovaná brána z dielne známeho umeleckého kováča a zámočníka Karola Fizélyho, ktorý žil v Banskej Štiavnici na prelome 19. a 20. storočia a autorsky sa podpísal aj pod vstupné brány do botanickej záhrady.
Skrytý unikát
Portál cintorína bol postavený v roku 1580 v čase, keď vzniklo mestské opevnenie vrátane neďalekej Piargskej brány. Neskorogotickým slohom nadväzuje na susedný Kostol svätej Panny Márie Snežnej z roku 1512, ktorého priestory v súčasnosti slúžia ako dom smútku.
Kostol, ktorý bol doráňaný počas druhej svetovej vojny a prišiel aj o neskôr pristavanú barokovú vežičku, bol reštaurovaný niekedy v druhej polovici minulého storočia. Pamiatka podľa Voškovej potrebuje obnovu aj dnes. „Najmä úpravu fasád a zreštaurovanie unikátnej kružbovej rebrovej klenby, ktorá nadväzuje na české vzory, aké nájdeme napríklad v Chráme svätého Víta a vo Vladislavskom sále v Prahe," vysvetľuje.
V uplynulých rokoch je, pre Slovensko jedinečná klenba, ukrytá pred zrakom ľudí za mrežou a plachtou. „Dúfam, že po zreštaurovaní by sa mohla sprístupniť verejnosti," spomenula.
Unikátna klenba v Kostole svätej Panny Márie Snežnej čaká na obnovu skrytá pred zrakmi verejnosti. FOTO: IVA ZIGOVÁ
