KREMNICA. Mesto v budúcnosti počíta s celkovou rekonštrukciou Zechenterovej záhrady, ktorá je kultúrnou pamiatkou od roku 1958. Návrhy, ako by mohla v budúcnosti vyzerať, predstavili ich autori verejnosti.
Historický štýl alebo moderný park?
Kremničanom ponúkli dve alternatívy, ktorých vytvoreniu predchádzal výskum v archívoch. Tú z verzií, ktorá zdôrazňuje históriu mesta a inšpiruje sa minulosťou, nazvali jej tvorcovia Život a dielo Zechentera Laskomerského. Druhému návrhu, ktorý akcentuje duch moderného parku, dali pracovný názov Záhrada umelcov - umelci v záhrade.
"V oboch návrhoch sa opakuje systém chodníkov, ktorý vo veľkej miere kopíruje súčasný stav, aj panely informujúce o histórii Kremnice. Oba varianty počítajú s ďalším doplnením zelene a s vyriešením súčasného problému s odtokom vody," zhrnul základné body budúcej obnovy architekt Juraj Jurík. Nech už si Kremničania vyberú ktorúkoľvek z možností, materiály, ktoré pri rekonštrukcii použijú, budú prírodné. "Iné by nám pamiatkari zrejme ani nedovolili."
Variant inšpirovaný životom a dielom Kazimíra Zechentera Laskomerského.
Návrh, ktorý ráta s galériou v exteriéri.
Detské ihrisko s témou baníctva
Súčasťou takzvanej Zechenterky by malo byť po rekonštrukcii detské ihrisko, ktoré si na mieste presadili kremnické mamičky. "Jeho témou by malo byť baníctvo. Bude slúžiť deťom od dvoch do dvanástich rokov, pričom ho chceme funkčne rozdeliť pre rôzne vekové skupiny," upresnil architekt.
V tesnom susedstve záhrady sa dnes nachádza kino Akropola, ktoré chce mesto v budúcnosti zahrnúť do jej areálu. "Za kinom sme navrhli akýsi letný amfiteáter s prenosnými lavičkami. Na zadnej stene budovy bude plátno, na ktorom sa bude premietať," objasnil ďalší zo zámerov Jurík.
V historizujúcom návrhu mysleli autori na pomerne veľký genofondový sad ovocných stromov, ktoré boli pre Kremnicu typické. V modernejšom mu dali menší priestor a časť záhrady ponechali pre galériu v exteriéri, kde by sa mohli prezentovať svojou prácou umelci či študenti úžitkového výtvarníctva.
Hrabovú stenu vysadil možno sám Laskomerský
Podobu zelene mala pri tvorbe štúdie na starosti krajinná architektka Anna Dobrucká. "Prirodzenou dominantou záhrady je viac ako 400-ročný dub, ktorý si túto úlohu zachová aj v budúcnosti. Podobne sme pristupovali aj k tunajším tisom," povedala a dodala, že najzaujímavejším prvkom je z jej pohľadu hrabová stena.
"Jedna z verzií hovorí, že ju vysadil dokonca sám Zechenter Laskomerský. Pamiatkari nám poradili, že ak je táto stena pôvodná, mali by sme sa pokúsiť vrátiť jej podobu spred rokov. Mohlo by ísť o druhú najstaršiu hrabovú stenu na území Čiech a Slovenska," prezradila jednu zo zaujímavostí.
Jedna z dominánt záhrady. Viac ako 400-ročný chránený dub.
Ďalším unikátom v záhrade by mal byť takzvaný genofondový sad, teda sad starých krajových odrôd. "Uvažovali sme o rôznych ovocných druchoch, o jabloniach, slivkách, hruškách, orechoch či morušiach," vymenovala len niekoľko z nich s dovetkom, že takáto výsadba by bola prijateľná aj pre alergikov.
Na výrub sú podľa Anny Dobruckej navrhnuté štyri stromy, niekoľko ďalších je v zlom stave a ich náhrada novými by bola podľa krajinnej architektky na mieste.
Pomôcť môžu aj archívne fotografie
Primátorka Zuzana Balážová (nezávislá) v súvislosti s návrhmi uviedla, že mesto zatiaľ peniaze na rekonštrukciu nemá, no bude sa ich snažiť získať z eurofondov či iných grantových schém. "Koľko na obnovu budeme potrebovať, ukáže až konkrétny projekt. Už teraz však máme vypracovanú architektonickú štúdiu, ktorú budeme pri reagovaní na výzvy potrebovať, čo je výhoda."
Oba architektonické návrhy nájdu obyvatelia mesta na oficiálnej stránke Kremnice. Pripomienkovať ich môžu do 29. októbra. Na mestský úrad môžu tiež nosiť archívne fotografie a obrazy záhrady či blízkeho Zechenterovho domu.
Autori štúdií vychádzali pri ich tvorbe aj z archívnych materiálov. Horný nákres mal zhotoviť sám Laskomerský. V okolí záhrady sa na ňom rozprestiera sad.
