KREMNICA. Niekoľko mesiacov po jubilejnom tridsiatom ročníku Gagov predstavili organizátori festivalu humoru a satiry knihu, ktorá toto obdobie dokumentuje. Ságu gagov kremnických pokrstili v sobotu v dnes už legendárnom klube Labyrint, kde podujatie v roku 1981 vzniklo, symbolicky husím perím. Slávnostným večerom sprevádzala dvojica, ktorá stála pri zrode Gagov, Roman Vykysalý a Ján Fakla.
Krstilo sa husím perím. Vľavo autorky Alžbeta Madudová a Dagmar Inštitorisová. Vpravo recesista a jeden zo zakladateľov Gagov Roman Vykysalý.
Nedostatkový tovar
Myšlienka vydať knihu prišla podľa riaditeľa festivalu Jána Faklu už pri 25. ročníku, vtedy sa však na jej uskutočnenie nenašlo dosť síl ani peňazí.
„Súhrou náhod, ale najmä zámerných okolností sa to podarilo až teraz. Povedali sme si, že po tridsiatich rokoch ju už vydať musíme, lebo neskôr si už na veľa vecí nespomenieme."
Podtitul Kniha o humore, čo má svoju váhu, ju vystihuje hneď dvojako. V dvojkilovej publikácii a na priloženom DVD zhromaždili autori spomienky a postrehy desiatok účastníkov festivalu, stovky fotografií i zvukové a obrazové záznamy televíznych a rozhlasových reportáží.
„Sága gagov kremnických má predovšetkým historicko-dokumentačný význam. Okrem toho sme zistili, že knihy o humore sú na Slovensku nedostatkovým tovarom. Takže sme svojím spôsobom zaplátali akúsi dieru na trhu, no nie v tom komerčnom, ale skôr v duchovnom zmysle," povedal šéf festivalu. Publikácia je podľa neho súborom „malých dielok" 137 autorov, vrátane humoristov, fotografov, karikaturistov a ďalších.
Cesta k prestíži
Čitatelia spoznajú gagy, ktoré si uťahovali z režimu spred roku 1989, no s iróniou privítali aj ten nový, ktorý s nadsázkou reprezentoval namiesto národného Jánošíka slovensko-americký Superman. Rokmi účastníkov aj návštevníkov pribúdalo, až kým sa Kremnické gagy nestali Európskym festivalom humoru a satiry a podujatím pre celé rodiny.
Kvantitu a kvalitu, ktorú za tridsať rokov svojej existencie Gagy dosiahli, okomentoval Ján Fakla s úsmevom: „Keď sa na to pozriem z kvantitatívneho hľadiska, hodnotím to tak, že po Gagoch sa určite narodilo každoročne veľa detí. Z pohľadu kvality som rád tomu, že účasť na Gagoch je dnes prestížou. Vnímajú to tak aj tí najlepší humoristi, a to je pre nás ocenenie."
Obľúbeným príspevkom šéfa festivalu je text spisovateľky Daniely Kapitáňovej, ktorá nazvala Gagy kúpeľmi duše. „To je tak krásna metafora, akú nikto z nás za tridsať rokov nevymyslel."
Gagy očami skalných
Autorkami knihy sú divadelná teoretička Dagmar Inštitorisová a Alžbeta Madudová, pracovníčka kremnickej knižnice, ktorá vytvorila bibliografiu 25 ročníkov festivalu.
„Tridsať rokov Gagov sa podarilo predstaviť očami organizátorov a skalných účinkujúcich. Spolupráca s nimi bola inšpirujúca, dalo sa s nimi hovoriť, dalo sa im oponovať, ponúkať ďalšie a ďalšie témy a otvárať nové dvierka humoru," povedala Dagmar Inštitorisová.
Zo strany účastníkov festivalu, s ktorými pri príprave knihy komunikovala, ju najviac oslovila ich vrúcnosť. „Ale aj ich vďaka za možnosť niekde sa otvorene smiať, ktorú Gagy od začiatku ponúkali."
Svoje dojmy a spomienky poslali zostavovateľke aj niekdajší prezidenti Akadémie humoru Milan Lasica, Milan Markovič, Stanislav Štepka, Jozef Mokoš a Tomáš Janovic. „Od niektorých mi odpovede prišli neskoro v noci, od iných v skorých ranných hodinách," spomenula momenty z tvorby knihy jej spoluautorka.
Povedali o Kremnických gagoch
- Ak máte pocit, že by ste i vy čosi v sebe mali napraviť, skúste to na Kremnických gagoch. Sú to kúpele duše.
DANIELA KAPITÁŇOVÁ, spisovateľka
- Wi-Fi (Vykysalý - Fakla) je dobrá značka. Na slovenskom trhu humoru a satiry funguje už celých tridsať rokov. Wi-Fi (Wireless fidelity - „bezdrôtová vernosť") je nielen skratkou mien tvorcov Kremnických gagov, je to aj symbol celosvetovej bezdrôtovej komunikačnej siete týchto dvoch srandistov s inými srandistami i početným obecenstvom. Ale, napokon, načo by im boli nejaké siete a drôty? Otvorená komunikácia a vysoká bezdrôtová vernosť ideálom Smiechu a Smiešnosti privilegovala oboch pred tridsiatimi rokmi na nápad založiť Kremnické gagy.
IVAN POPOVIČ, výtvarník a karikaturista
- Bolo pre mňa cťou byť prvým prezidentom Akadémie humoru, aj keď si myslím, že Akadémia je priseriózna inštitúcia pre humoristov. Humor je pre mňa postoj, svetonázor, niečo čo presahuje bežnú veselosť, hoci ani veselosť nie je na zahodenie. Kremnický festival je inštitúciou, ktorá dodáva humoru vážnosť, ale nie veľmi, len tak málo, aby sa humor nestratil.
MILAN LASICA, prvý prezident Akadémie humoru
- V situácii, keď verejnoprávna Slovenská televízia v zmysle verejnej služby (pôvodná tvorba, minoritné žánre) už celý rad rokov de facto neexistuje, kremnický festival v rozhodujúcej miere združuje predstaviteľov humoru a satiry, ktorých tvorba by v kvitnúcej ére povrchnosti, bulvarizácie a deprofesionalizácie naprostej väčšiny médií nemala prakticky nijakú inú možnosť preniknúť do povedomia širšej slovenskej verejnosti.
MILAN MARKOVIČ, humorista
- Humor nie je vtipkovanie, ale postoj. A cit. Navyše humor nepotrebuje hovorcu. A vlastne ani prezidenta. Humor potrebuje Kremnické gagy. Buďme radi, že ich máme už neuveriteľných tridsať rokov. Je to malý - či skôr veľký - zázrak. Aj pre to si myslím, že žiť nie je na řiť. Žiť je fajn.
TOMÁŠ JANOVIC, spisovateľ a prezident Akadémie humoru
- Môj život na javisku poznačil v tom najlepšom smiech. Úprimný, hercovi a divákovi lahodiaci, smiech i následné uvoľnenie. To bolo ono. Na Jiráskovom Hronove ma ohúrili autorské divadlá, ale na Gagoch ma nadchli ľudia na javiskách, ktorí si, napríklad Rasťo Piško a spol. uťahovali z režimu. Nič nebolo sväté nikomu...
MIROSLAV KASPRZYK, mím
(Ukážky z knihy Sága gagov kremnických)
Maskot festivalu Benjamín: Bola to pre mňa pocta
Zakladatelia Kremnických gagov si v úplných začiatkoch dovolili malý experiment. Spoločne s tradičným podujatím rastie od niekoľkých mesiacov aj dieťa Gagov Benjamín Hrončo.
KREMNICA. Kremnické gagy od ich vzniku sprevádza aj dnes už tridsaťročný mladík Benjamín Hrončo. Ako maskot festivalu, takzvaný Gagáčik ho dlhé roky otváral a bol aj pri pasovaní viacerých rektorov Univerzity humoru a satiry.
Benjamín Hrončo dnes.
Rástol zároveň s Gagmi
O tom, že by sa Benjamín mohol stať dieťaťom Gagov, rozhodla rada vtedajšieho klubu Labyrint. „Jednoducho chceli vidieť na živom človiečikovi, ako Gagy rastú a zároveň aj starnú," spomína v knihe Sága gagov kremnických Benjamínova mama Eva Hrončová.
Chlapec s Gagmi vyrastal prakticky od narodenia. „Od dvanástich mesiacov som nemohol chýbať na žiadnom ročníku festivalu. Som rád, že som tam mohol byť a celé to prežiť," hovorí dnes už dospelý muž.
Festivalové roky ho vraj ako osobnosť nijak zvlášť nepoznačili, vníma ich skôr ako spríjemnenie života. „V tom čase som to nemohol ovplyvniť, že by som povedal: Nie, ja to robiť nechcem," smeje sa, no s odstupom času je rád, že sa mu niečo také prihodilo.
„Nie nadarmo sa hovorí, že Benjamín je dieťaťom Šťasteny. Bolo to pre mňa veľkou poctou," ďakuje za možnosť byť dieťaťom Gagov.
Z klobúka vytiahol mačiatko
Jednou zo spomienok, ktorá mu z festivalového detstva utkvela v pamäti, je chvíľa, keď od kohosi dostal ako darček holiaci strojček. „Vtedy som samozrejme vôbec netušil, na čo slúži, a tak som ho dal otcovi. Spomínam aj na situáciu, keď ma zavolali na pódium, aby som z klobúka vylosoval nejakú otázku. No keď som tam vložil ruku, nahmatal som malinké mačiatko, ktoré sa potom stalo členom našej rodiny," premieta si po rokoch niektoré z momentov.
Jeho kroky zároveň s tými festivalovými dokumentuje kronika, ktorú najskôr viedol jeho strýko, neskôr on a dnes už aj jeho manželka Daniela. Možno v nej nájsť mnohé venovania od osobností slovenského divadla a humoru, ale aj fotky malého chlapca, ktorého držia v náručí napríklad karikaturista Ivan Popovič či herec Marián Labuda.
