KREMNICA. V kremnickom Múzeu mincí a medailí opatrujú okrem tradičných exponátov aj dôkazy z historických súdnych procesov. Jeden z nich vypovedá o veľkej krádeži zlata v 19. storočí, ďalšie súvisia s násilnými trestnými činmi.
Aféra s ukradnutým zlatom
Nôž s mosadznou rúčkou, ktorým v roku 1832 spáchal samovraždu obuvnícky majster Jozef Špilár, dokonca múzeum vystavuje v expozícii medailérstva.
„Spája sa totiž s jednou zaujímavosťou. Henrich Karl, viedenský medailér, ktorý pôsobil v kremnickej mincovni, so svojím svokrom, riaditeľom Banského závodu, načierno predávali vyťažené zlato a obohacovali sa. Do aféry malo byť zapletených asi deväťdesiat ľudí z Kremnice, robotníkov, úradníkov. Išlo o veľký monsterproces," vysvetľuje historik Daniel Kianička.
Talentovaného medailéra odsúdili na osem rokov a vysokú pokutu, doplatili na to ale viacerí.
„Vyšetrovali aj spomínaného obuvníckeho majstra. Výčitky svedomia ho zrejme dohnali k samovražde. V jedno nedeľné ráno odišiel na lúku neďaleko obce Krahule, kde sa prebodol," opísal jeho čin pracovník múzea podľa dokumentu priloženého k zbrani. Na mieste ho našli až po piatich týždňoch a rovno ho tam pochovali.
Vraždil kladivom
Ďalším corpus delicti v múzeu je drevené kladivo. Na priloženom dokumente mestského súdu z 19. storočia stojí: „S týmto dreveným kladivom Alojz Lacko zabil Jána Sadila, opaskárskeho majstra z Kremnice, a to 18. decembra 1816." Viac sa dnes o prípade nevie.
Historik Daniel Kianička ukazuje kladivo, ktorým zavraždili opaskárskeho majstra.
Málo informácií má múzeum aj o noži s drevenou rúčkou, inom zo súdnych dôkazov. „S ním Anton Valbrát, cisársko-kráľovský hajdúch Mincovného úradu zranil Juraja Ferenčíka, takisto hajdúcha Mincovného úradu," číta zo záznamov Kianička. O celom zločine sa vie len toľko, že poslúžil pri bitke dvoch strážcov mincovne.
Tieto predmety by sa v súčasnosti spájali s prípadmi na titulkách bulváru. Múzeum však vystavuje len jeden z nich, ďalšie dva sú pred očami návštevníkov ukryté v depozite.
Autor: iva
