ŽARNOVICA. Na rozdiel od Šášovského hradu, ktorého chátranie sa snaží už roky zastaviť združenie na jeho záchranu, neďaleká zrúcanina Revište podobný záujem zatiaľ nevzbudzovala.
Z múrov vypadávajú kamene
Situáciu sa rozhodli zmeniť zakladatelia nového občianskeho združenia, ktoré vzniklo pred niekoľkými týždňami.
„Našim cieľom je zastaviť rozpadávanie sa ruiny a zachrániť, čo sa dá. Prichádzame so zámerom revitalizácie a zakonzervovania zvyškov hradu, " hovorí jeden z aktivistov Ratibor Mazúr a dodáva, že situácia sa každým rokom zhoršuje. „Múry sú zvetrané, úplne odkryté od omietok, v dôsledku čoho z nich vypadávajú kamene."
Sám je z Modry, na stredné Slovensko však cestuje pravidelne a činnosť združenia rozbieha spoločne s tunajšími priateľmi.
Revište chcú spropagovať a zviditeľniť pre turistov z celého Slovenska.
Hľadajú historické fotografie
Prvým krokom by ešte tento rok malo byť vyčistenie hradného areálu od náletovej zelene a úprava prístupovej cesty, ktorá je dnes veľmi strmá a čiastočne zarastená. V blízkej budúcnosti chcú na mieste osadiť smerové a informačné tabule.
„Zatiaľ sme len na začiatku. Čakáme na potvrdenie našej registrácie ako združenia. Po týchto formalitách budeme rokovať s vlastníkom pozemku, ktorým je štát, konkrétne Lesy SR. Už sme ich požiadali o vyjadrenie. Veríme, že bude súhlasné," vysvetlil postup, po ktorom by sa chceli pustiť do záchrany zrúcaniny. So žiadosťou o pomoc sa plánujú obrátiť aj na žarnovickú samosprávu.
„Okrem toho hľadáme ďalších sympatizantov a dobrovoľníkov, ktorí chcú pomôcť. Zatiaľ sa na nás môžu nakontaktovať prostredníctvom nášho profilu Hrad Revište na Facebooku."
Členovia združenia v súčasnosti dokumentujú dejiny zrúcaniny a lokality. „Vyzývame preto ľudí, ktorí majú historické obrázky, grafiky, maľby, či fotografie, aby nám o nich dali vedieť," vysvetlil, ako môžu činnosť združenia podporiť ľudia z regiónu.
Od pevnosti k ruine
Hrad na skalnom brale sa po prvýkrát v listinách spomína v roku 1331 ako kráľovský majetok. V roku 1479 ho panovník Matej Korvín daroval biskupovi Urbanovi z Veľkej Lúče, ktorého príbuzní a potomkovia z rodu Dóci ho spravovali takmer dve storočia. Po vymretí Dóciovcov v roku 1647, majetok prešiel na rodinu Lipaiovcov . Po nich hrad od roku 1676 vlastnila štiavnická banská komora, v 17. storočí vyhorel. Koncom 19. storočia sa zrútilo západné priečelie paláca a hrad sa začal meniť na ruinu. V súčasnosti sa jeho stav stále zhoršuje.
Autor: iva