KREMNICA. Obyvatelia mesta Kremnica si v sobotu (11.6.) spomienkovým stretnutím pripomenú jedno z najväčších banských nešťastí na Slovensku spred niekoľkých storočí.
Zahynuli stovky baníkov
V roku 1443 sa dôsledkom zemetrasenia prepadol vrch Šturec, pod ktorým sa križovali najbohatšie zlaté žily.
"Predpokladá sa, že vtedy tam zahynulo približne 500 baníkov, bolo to jedno z najväčších banských nešťastí na Slovensku," uviedol Norbert Boldiš, predseda Kremnického baníckeho spolku, ktorý stretnutie organizuje. Prepadlisko s rozlohou 700x300 metrov a maximálnou hĺbkou 180 metrov je podľa jeho slov dodnes najväčším banským prepadliskom v Európe.
Pred storočiami sa prepadol vrch Šturec. V dôsledku prírodnej katastrofy zahynuli stovky baníkov. Na mieste je dnes prepadlisko. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Legenda o permoníkovi alebo zemetrasenie?
Legenda hovorí, že toto nešťastie bolo "Božím trestom". "Na turičnú sobotu sa zjavil baníkom permoník, ktorý ich vyzval, aby prestali fárať, vyfárali a oddychovali, pretože to bol veľký cirkevný sviatok. Keďže baníci neposlúchli, boli potrestaní tým, že boli zavalení," hovorí Boldiš o legende, ktorú si medzi sebou tradovali baníci.
Oficiálne podľa vedeckých podkladov však nešťastie vzniklo zemetrasením, ktorého epicentrum bolo niekde medzi Žilinou a Ostravou.
Udalosť si pripomenú aj omšou
Súčasťou stretnutia bude podľa Boldiša okrem položenia kvetov k baníckej mohyle aj ekumenická bohoslužba na pamiatku všetkých baníkov, ktorí v Kremnických baniach zahynuli. Na stretnutí sa pravidelne zúčastňujú aj viaceré slovenské banícke spolky, napríklad z Banskej Štiavnice, Španej Doliny, Handlovej či Pezinka.
Aj keď sa nešťastie udialo pred niekoľkými storočiami, podobné spomienkové stretnutia majú podľa Boldiša veľmi veľký význam aj dnes. "Veľa ľudí, najmä mladých, vie o histórii baníctva v Kremnici veľmi málo a práve na histórii baníctva leží aj história mesta," dodal.