Hodiny na baníckej klopačke v Hodruši-Hámroch sú slovenským, ale aj svetovým unikátom. Nefungovali dvadsať rokov, no pred časom sa ich podarilo opraviť Peťovi, ktorý sa o pamiatku denne stará.
HODRUŠA-HÁMRE. Od augusta minulého roka je správcom baníckej klopačky v obci len šestnásťročný Peťo Fridrich.
Slovenský, aj svetový unikát
„Počas jednej prechádzky som sa dostal na toto miesto. Keďže budova klopačky bola otvorená, vošiel som dnu,“ hovorí. Po preskúmaní stáročnej pamiatky zistil, že hodiny umiestnené na nej sú nefunkčné. „Tak som ich opravil,“ podotkol. Vzápätí však pripomenul, že mu s tým pomohol tiež človek, ktorý sa o budovu staral pred ním. „Ale aj môj starký a vlastne celá rodina,“ povedal.
Peťo hodiny spojazdnil po dlhých dvadsiatich rokoch. „V roku 2000 sa ich tiež pokúšali opraviť. No napriek tomu, že vymenili niektoré súčiastky, nepodarilo sa to,“ vysvetlil.
„Sú to unikátne jednoručičkové vežové hodiny. Na Slovensku je táto klopačka jediná, ktorá sa nimi môže pochváliť,“ pokračoval. „Vďaka tej jednej ručičke ide vlastne aj o svetový unikát, lebo takých hodín je už veľmi málo.“
Banícka klopačka v Hodruši-Hámroch má unikátne vežové hodiny.
Denná starostlivosť
Klopačka v Hodruši-Hámroch je jedna z piatich, ktoré na Slovensku máme. Ďalšie sa nachádzajú v Banskej Štiavnici, Kremnici, Španej Doline a Solivare.
„Tú našu postavili v roku 1521. Slúžila na zvolávanie baníkov do práce. Ale keďže Hodruša kedysi patrila pod Banskú Štiavnicu, tak aj ako súčasť opevnenia či pozorovateľňa,“ vysvetlil Peťo. „Starostlivosť o ňu prináša denné naťahovanie hodín. Okrem toho to musím približne raz za dva týždne premazať, všetko poobzerať a skontrolovať,“ hovorí o svojich správcovských povinnostiach. Následne vytiahol veľký kľúč, otvoril dvere a pozval nás do útrob starej pamiatky.
Peťo nás pozval do vnútra pamiatky.
Čas podľa budíka
Po strmých, drevených schodoch kráčame za zvukov kyvadla smerom hore, až kým sa nedostaneme k samotnému mechanizmu hodín. Vzápätí nám Peťo názorne predvedie spôsob, akým ich naťahuje. Na okne má položený budík, podľa ktorého skontroluje presný čas. „Keby som ich nenatiahol, po tridsiatich hodinách by zastali,“ hovorí a zároveň krúti kľukou, ktorou vyťahuje ťažké závažie. „Je to dosť namáhavé, ale robím to rád,“ povedal.
Mechanizmus hodín, ktoré opravil.
Pre verejnosť je klopačka sprístupnená každú sobotu a nedeľu o štrnástej hodine.
„Zvyknem sa tu zdržiavať nejaký čas pred druhou. Päť minút po tejto hodine odtiaľto odchádzam,“ uzavrel sympatický správca.
