Mestskí poslanci odhlasovali nesúhlas so zámerom ťažby zlata v Kremnici, no zároveň rozhodli o konaní referenda na túto tému. Zástupca združenia, ktoré bojuje proti aktivitám ťažobných spoločností, si myslí, že takýto krok môže zneistiť postavenie mesta pri rokovaniach s úradmi.
KREMNICA. Po búrlivých diskusiách s obyvateľmi z radov odporcov ťažby zlata, včera kremnickí poslanci prijali dve uznesenia. V jednom jednohlasne odmietli aktuálny zámer ťažby zlata spoločnosti Kremnica Gold Mining, druhým vyhlásili k téme povrchovej ťažby na území mesta referendum. To by sa mala uskutočniť 11. februára. Jeho jediná otázka bude znieť: Súhlasíte s povrchovou ťažbou zlato-strieborných rúd v katastrálnom území mesta Kremnica?
Poslankyňa: Veríme, že ľudia svoje právo využijú
„Ide podľa nás o formu priamej demokracie, ktorá má najvyššiu výpovednú hodnotu. Poslanci sú presvedčení o tom, že občania využijú svoje právo, referenda sa zúčastnia a budú tak deklarovať svoj postoj k otázke ťažby zlata aj do budúcnosti,“ vysvetlila po hlasovaní rozhodnutie viceprimátorka mesta a poslankyňa za SDKÚ-DS Lujza Pračková.
Zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato, ktoré proti aktivitám rôznych ťažobných spoločností bojuje v meste už roky, však potrebu referenda spochybňuje.
„Je to absolútne nelogická vec. Najprv sa uznesieme, že sme si vedomí toho, že ťažba je škodlivá a že ju nechceme a potom o tom ideme robiť referendum,“ zareagoval predseda združenia Ľuboš Kürthy a dodal, že v Kremnici nie je vyprofilovaná žiadna skupina ľudí, ktorá by ťažbu schvaľovala.
Referendum môžu podporiť aj bojkotovať
„Vyšle to signál, že mesto v tejto veci nemá jasno. Ako keby sme sa opäť išli baviť o otázke, ktorú všetci považujú za vyriešenú. No vidím, že poslanci nie. Určite to zneistí a zhorší naše postavenie,“ odpovedal Kürthy na otázku, ako môžu dve prijaté uznesenia ovplyvniť komunikáciu s orgánmi štátnej správy, ktoré sa k zámerom ťažby vyjadrujú a povoľujú ich.
Združenie, ktoré má podľa jeho slov aktuálne približne 4700 členov, z toho 2500 Kremničanov, si hodlá urobiť právnu analýzu situácie.
„Uvidíme, ako sa k tomu postavíme. Buď budeme ľudí vyzývať, aby sa do toho zapojili, alebo, v prípade, že budeme mať pocit, že sa tu robí masívna kampaň za ťažbu s neobmedzeným rozpočtom a podplácaním, môžeme ľuďom odporučiť referendum bojkotovať.“
Vyjadril obavu, že, ak by aj Kremničania povedali ťažbe v referende jednoznačné nie, jeho výsledok môže byť o po čase rovnako spochybnený ako petícia proti ťažbe, ktorú pred rokmi podpísali tisíce ľudí.
Balážová: Mám v rukách dostatočný nástroj
Primátorka Kremnice Zuzana Balážová (nezávislá) si myslí, že uznesenie o odmietnutí konkrétneho zámeru ťažby bude pri rokovaniach mesta s orgánmi štátnej správy, ktoré o ňom majú rozhodnúť, dobrým a dostatočným nástrojom.
Má to podľa nej zaistiť aj jeho deklaratívna časť. „V nej sa hovorí, že povrchová ťažba, aká sa zatiaľ predpokladá, nie je výhodná ani pre Slovensko ako štát, ani pre občanov mesta,“ upresnila.
Na argument aktivistov proti ťažbe, že druhé z rozhodnutí, o referende, naopak môže postavenie mesta v komunikácii s úradmi zhoršiť, zareagovala: „Môžu to povedať, ale myslím, že ja im budem vedieť odpovedať.“
Zámer ťažby možno pripomienkovať
K aktuálnemu zámeru ťažby zlata v Kremnici sa môžu obyvatelia vyjadriť už len pár dní.
Plán otvárky, prípravy a dobývania na roky 2012 až 2016 by mal podľa Dušana Rooba, jedného z konateľov spoločnosti Kremnica Gold Mining, ktorá je jeho navrhovateľom, zabezpečiť overenie iných ako kyanidových metód spracovania zlata z ložiska Šturec.
Chcú preveriť viaceré metódy úpravy zlata
„Malo by ísť o vyťaženie 250 ton rudy ročne a ich následné spracovanie. Chceme pritom preveriť mechanické aj chemické metódy spracovania zlata, aj koncových produktov ťažby, ktoré by sa mali uskladňovať na odkaliskách, a hľadať ďalšie možnosti ich využitia, aby neboli záťažou pre životné prostredie,“ povedal o zámere.
K tomu, k akej forme a rozmerom by táto skúšobná ťažba mala viesť v budúcnosti, sa nevyjadril.
„Aká bude ťažba po tom, to bude výsledkom súboru viacerých faktorov, určite to však nebude 250 ton ročne, čo je na úrovni výkopových prác na základy rodinného domu. Koľko to bude, to nechajme na budúcnosť,“ povedal.
Kremničania sa obávajú negatívnych dopadov
Negatívny postoj k zámeru počas uplynulých dní opäť jednoznačne deklarovali zástupcovia občianskeho združenia Kremnica nad zlato, ktoré bojuje proti akejkoľvek ťažbe v meste.
„Akákoľvek povrchová ťažba je pre nás neprijateľná z ekonomických, sociálnych a environmentálnych dôvodov,“ povedal predseda združenia Ľuboš Kürthy.
„Všade, kde začala takáto ťažba, dochádza k rapídnemu poklesu cien pozemkov a nehnuteľností,“ spomenul jeden z argumentov. Na tejto situácii podľa neho nič nemení ani prísľub prípadných pracovných miest. „V Handlovej je približne 5-tisíc baníkov, no ceny nehnuteľností sú tam oveľa nižšie ako v Kremnici,“ tvrdí.
Hrozba ťažby podľa jeho slov už navyše od roku 2005 negatívne ovplyvňuje rozvoj mesta.
„Žiadna seriózna firma, ktorá chce podnikať v turistickom ruchu a nie v baníctve, sem nepríde investovať, kým toto riziko trvá.“
Na pripomienky ostáva pár dní
K zámeru sa môžu Kremničania vyjadriť. „V rámci jeho pripomienkovania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie tak môžu urobiť do 7. novembra. Svoje písomné stanovisko môžu poslať priamo obvodnému radu životného prostredia alebo na mestský úrad, kde ich pripomienky zosumarizujeme a budú súčasťou stanoviska mesta,“ povedala primátorka Kremnice Zuzana Balážová.
O budúcnosti zámeru však nakoniec rozhodne Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý je v tomto prípade povoľovacím orgánom.
(iva)