O najhodnotnejšie z kníh niekdajšej františkánskej knižnice v Kremnici sa starajú odborníci v Martine. Ostatné zväzky opatruje kremnický magistrát. Pred verejnosťou sú ukryté. Či sa vzácna zbierka dočká lepších časov, dnes nevie povedať nikto.
KREMNICA. Františkánsky rád pôsobil v Kremnici pred násilnou deportáciou jeho členov v roku 1950 niekoľko storočí. Do múrov chátrajúceho kláštorného komplexu sa však už mnísi nevrátili, ani po páde totalitného režimu. Viaceré z historických pamiatok, ktoré po nich v meste ostali, tak v súčasnosti pozvoľna chátrajú.
Mimoriadne vzácna zbierka
Nejasnú budúcnosť má aj knižnica obsahujúca tisíce zväzkov. Mnohé z nich sa podľa pamätníkov po odsune rehoľníkov doslova povaľovali po uliciach, väčšinu sa však podarilo zachrániť.
Časť z nich opatruje mesto v takzvanom Bellovom dome v centre, ďalších, približne dvetisíc najvzácnejších zväzkov, sa nachádza v depozite Slovenskej národnej knižnice v Martine.
„Celá knižnica je mimoriadne cenný komplex historických titulov,“ potvrdzuje Peter Sabov, vedúci oddelenia správy historických knižničných fondov SNK.
Medzi najhodnotnejšie zaraďuje odborník tlače zo 16. storočia, z čias reformácie. „Zaznamenali sme najstaršie diela Martina Luthera, Jána Kalvína, Filipa Melanchtona a ďalších predstaviteľov reformácie, často vydané a tlačené ešte počas života ich pôvodcov. Vo fonde tlačí 16. storočia figuruje až 97 takzvaných postinkunábul, teda tlačí vydaných do roku 1550,“ upozorňuje.
Kožené väzby a jedinečné drevorezy
Aj keď v knižnici dominuje teológia, objavujú sa aj tituly z iných oblastí – geografie, matematiky, astrológie, filozofie, rétoriky a ďalších.
„Jedinečná je aj výzdoba tlačí 16. storočia. Majestátne pôsobia bohato zdobené renesančné väzby z tmavej a svetlej kože, krásne sú pergamenové väzby, často vytvorené z originálnych starých rukopisov. Vnútro kníh zdobia nádherne vypracované drevorezy,“ vymenúva zaujímavosti zbierky Sabov.
Vo fonde sa podľa jeho slov nachádzajú aj torzá osobných knižníc významných osobností z radov františkánov či kremnických mešťanov. O majiteľoch kníh často vypovedajú poznámky na ich stránkach, podľa ktorých možno vystopovať pohyb jednotlivých exemplárov.
Mesto vidí turistickú atrakciu
Mesto si síce vie predstaviť, že by zo vzácnej zbierky vytvorilo expozíciu a ďalšie z lákadiel pre turistov, františkáni sa ale svojho vlastníctva vzdať nehodlajú.
„Knižnicu opatrujeme v Kremnici už desiatky rokov, najskôr múzeum a neskôr mesto, problémom sú však stále nevyjasnené vlastnícke vzťahy. Dodnes nemáme vyjadrenie zo strany františkánov, či sa cítia byť vlastníkmi kníh alebo nie, respektíve či by boli ochotní vzdať sa vlastníctva v prospech mesta,“ charakterizuje situáciu kremnická primátorka Zuzana Balážová.
Súčasná opatera kníh, ktoré ležia na kopách a v policiach v jednom zo zachovaných historických domov, je podľa nej maximom, aké za aktuálnych podmienok môže samospráva ponúknuť.
V prípade, že by fond prešiel do rúk mesta, do úvahy by podľa Balážovej prichádzal aj iný scenár.
„Určite by sme sa pokúsili získať finančné zdroje z eurofondov, nórskych fondov, alebo odinakiaľ, aby sme niektoré z historických tlačí vystavili a vytvorili miesto pre bádateľov. Ponúkli by sme tak návštevníkom Kremnice ďalšiu pridanú hodnotu.“
Najvzácnejšie tlače opatrujú odborníci v Martine, menej cenné kremnický magistrát. FOTO: (51)
Františkáni sa tlačí vzdať nechcú
Františkánsky rád však zatiaľ budúcnosť knižnice nevidí celkom jasne. „Aký konkrétny model nakoniec zvolíme pri záchrane týchto kníh, je nateraz ťažké povedať. Prevod vlastníckeho práva na samosprávu je jedným z možných spôsobov riešenia situácie, ale príde mi ako veľmi jednoduchý,“ hodnotí situáciu provinciálny minister rádu Jeremiáš Daniel Kvaka. Zriecť sa vlastníctva vzácnej zbierky len preto, že rehoľa momentálne nemá peniaze na jej zreštaurovanie, nepovažuje za najlepšie riešenie.
Problémom je podľa neho aj skutočnosť, že rád sa už viac ako dvadsať rokov snaží zachraňovať viaceré pamiatky, ktoré mu štát v minulosti odobral. „Snažíme sa hasiť to, čo najviac páli, ale je nad naše sily vyriešiť všetky urgentné situácie naraz, okamžite. Na našom zozname plánov najsúrnejších rekonštrukcií, opráv a reštaurovania je však aj záchrana našich kníh z Kremnice,“ tvrdí.
FOTO: (51)
Knihy ležia v depozitoch a čakajú
Slovenská národná knižnica počíta s tým, že po vyjasnení vlastníckych vzťahov, sa knižnicu podarí zapísať do ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov.
„Časť fondu, ktorá je u nás v Martine, je v dobrom fyzickom stave, knihy prešli chemickým ošetrením a veľmi poškodené dokumenty reštaurovaním,“ upresnil Sabov. Celú zbierku vďaka spoločnému projektu mesta a SNK spracovali do elektronického katalógu.
Dnes podľa jeho slov stačí, že zamedzili ďalšiemu chátraniu kníh, ďalšie kroky ukáže až čas.
„Vylepšenie situácie je možné aj bez definitívneho vyriešenia vlastníckych vzťahov, ale chce to dobrú vôľu,“ myslí si odborník na historické tlače.
Sily však podľa neho musia spojiť štát, mesto, františkáni, Slovenská národná knižnica, aj domáci sponzori. „Pretože bez vysokých finančných dotácií sú akékoľvek kultúrne projekty odsúdené na zánik.“
