SKALKA. Bežecké trasy na Skalke každoročne vyhľadáva množstvo bežkárov, ale aj turistov. Využívajú ich bezplatne. Ich úprava však niečo stojí.
„Mesto v minulom roku investovalo do letnej úpravy tratí, ktorá zahŕňala odstraňovanie náletov, orezávku okolitých stromov a podobne viac ako 5700 eur,“ informovala Hana Zlatošová z kremnického magistrátu.
Na tratiach brigádujú dobrovoľníci z občianskeho združenia TJ Biela stopa Kremnica. O zimnú údržbu a snehové podmienky sa na základe dohody s mestom stará spoločnosť Skalka Arena, prevádzkovateľ tamojších zjazdoviek.
Za zjazdovky platia, za upravené trate nie
S námetom na diskusiu o spoplatnení bežeckých tratí prišiel prednedávnom kremnický podnikateľ v cestovnom ruchu Martin Varhaňovský.
Návštevníci jeho vinotéky sa ho pýtali, prečo Kremnica nebohatne na tom, z čoho turistické centrá v zahraničí profitujú.
„Išlo o ľudí, ktorí mali na Skalke firemný tímbilding spojený práve s bežeckým lyžovaním. Ich líder sa ma snažil presvedčiť, že ľudia si inde za upravené trate platia a boli by ochotní platiť si aj na Skalke. Dokázal to tým, že medzi kolegami vyzbieral za polhodinu takmer 500 eur, ktorými na ne prispeli,“ povedal o dare, ktorý odovzdal Mestskému klubu lyžiarov.
„Čo má mesto, ktorému trate patria a každý rok na ich udržiavanie musí zháňať peniaze, z bežkára? Nič. Za permanentku na zjazdovku a vlek si návštevník zaplatí, prečo by za poskytnutú službu nemal platiť aj bežkár?“ pýta sa.
Inšpirácia v darcovských esemeskách
Forma, akou by sa mal poplatok za používanie tratí vyberať, ale aj budúci systém udržiavania tratí, zatiaľ nie sú jasné.
„Ľuďom odinakiaľ sa zdá prirodzené, že keď prídu na Skalku a majú k dispozícii hotovú trať, sú ochotní si za ňu zaplatiť. Uvedomujú si, že ju niekto musel upraviť a že to muselo niečo stáť. Spoplatneniu som naklonená, len treba nájsť vhodnú formu, napríklad ako príspevok pri parkovaní,“ povedala Jana Brünnová z Mestského klubu lyžiarov v Kremnici.
Súhlasí s ňou aj Ivan Petráš zo združenia TJ Biela stopa, ktoré každoročne organizuje známe medzinárodné preteky. Upozorňuje ale, že s výberom poplatkov prichádza aj väčšia zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť tratí.
Aktuálne preto pracuje na modeli ich úpravy v Kremnických vrchoch.
„Inšpirujem sa v susedných Čechách, konkrétne v Jizerských horách, kde pre fungovanie tratí každý rok dokážu zabezpečiť päť miliónov českých korún. Majú zmluvu o spolupráci, v ktorej nie sú zainteresované žiadne podnikateľské subjekty, sú tam okrem samospráv organizácie ako štátna ochrana prírody, vodohospodári, mestské lesy, štátne lesy a podobne,“ vysvetlil.
Kremnický model by mal podľa neho časť peňazí získať od samosprávneho kraja, miest a obcí. Ďalších asi tridsať percent by mali tvoriť sponzorské dary a zvyšný príjem by mal pochádzať z darcovských esemesiek.
Zámer chce Petráš rozbehnúť už túto zimu.