Na nálezisku v lokalite Staré mesto v Banskej Štiavnici pracuje tím odborníkov aj skupina nezamestnaných. Po tom, čo hradné návršie vystúpilo spomedzi stromov, ho chcú postupne prezentovať verejnosti.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Na kopci nad Banskou Štiavnicou vysoko nad jej dnešným centrom spomedzi porastu, ale aj spod zeme postupne vystupuje pôvodná banícka osada Bana, neskoršie mesto, so svojím hradným areálom.
V lokalite Staré mesto alebo tiež Glanzenberg aj v týchto dňoch pracuje tím odborníkov z oblasti histórie a archeológie, ktorým pomáha štvorica nezamestnaných.
Hradný vrch vystúpil z lesa
Na pokračovanie výskumu a obnovu torzálnej architektúry získalo banskoštiavnické občianske združenie Kruh dotáciu ministerstva kultúry viac ako 15-tisíc eur.
„Z týchto peňazí by sme chceli zabezpečiť pokračovanie archeologického, ale aj architektonicko-historického výskumu, ktoré by popísali vývoj tejto časti mesta a zameranie jednotlivých objektov, ktoré sa tu za uplynulé roky našli,“ hovorí Juraj Paučula, jeden zo zakladajúcich členov združenia.
„Ide aj o to, aby torzá stavieb, ktoré sa tu odhalili, neohrozovali vonkajšie podmienky, preto sa ich budeme snažiť zabezpečiť a zakonzervovať,“ pokračuje.
Ďalšou fázou by podľa jeho slov mala byť prezentácia celého historického sídla verejnosti.
„Z tohto hľadiska sme len na začiatku. Už teraz však vieme, že zrejme budeme čerpať zo skúseností z Pustého hradu vo Zvolene,“ avizuje.
Pribudnúť by tak mali interpretačné panely a náučný chodník, ktoré by čo najviac priblížili, ako niekdajší obyvatelia osady Bana a mesta, na ktoré sa zmenila, žili.
Prvým krokom k sprístupneniu je podľa Paučulu už uskutočnené odlesnenie návršia, ktoré nielenže dáva lokalite možnosť vyniknúť, ale odhalilo aj nové výhľady na dominanty mesta ako Kalvária či oba zámky.
Obvodové múry gotickej kaplnky boli niekoľko metrov pod zemou.
Hračky, mince aj metalurgická pec
Viac ako tridsať rokov pátra po minulosti tohto miesta archeológ a riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda. Nadviazal na predchádzajúce výskumné pokusy aj na tradíciu názvu tejto časti mesta.
„Išli sme v podstate na istotu,“ hovorí. Prvú sondu položil na návrší, kde dnes vidno obrysy niekdajšej pevnosti, v lete 1981.
„Štiavnica bola v tejto časti kontinuitne osídlená od 12. storočia. Hrad neplnil len ochrannú funkciu, ale mal aj palácovú časť či obytnú vežu,“ ozrejmuje odborník.
V okolí objavili domy baníkov s nálezmi hračiek, mincí, či praslíc, ktoré čo-to napovedajú o živote miestnych obyvateľov.
„V 13. storočí sa situácia zmenila. Pôvodná osada sa pretransformovala na mestský hrad,“ vysvetľuje archeológ, ako sa osídlenie vyvíjalo.
V paláci zrejme sídlil komes, kráľovský úradník, ktorý vo vzťahu k ťažiarom zastupoval záujmy panovníka. „Išlo o predchodcu neskoršej funkcie komorského grófa.“
Obďaleč pravdepodobne žil takzvaný skúšač rúd, ktorý testoval kvalitu vyťaženého materiálu. Potvrdzuje to nález časti mlyna na drvenie rudy a technickej keramiky.
K ďalším objavom, dosvedčujúcim banícku minulosť mesta, patrí metalurgická pec.
V týchto miestach položil archeológ Jozef Labuda v lete 1981 prvú sondu.
Krásu kaplnky odhalí 3-D vizualizácia
Za jeden z najvýznamnejších nálezov Labuda považuje gotickú kaplnku z druhej polovice 14. storočia bohatú na členité kamenné články.
Chrámová stavba prestala svojmu účelu slúžiť zrejme už po storočí existencie po vojenskom útoku okolitých feudálov na hrad a veľkom zemetrasení v roku 1443.
„V 17. storočí už lokalita pustne. Sledujeme to na historických banských mapách z 18. storočia, kde vidno na tomto mieste už len ruiny stavieb,“
Šéf banského múzea verí, že osudy ľudí zo Starého mesta pomôže poodhaliť aj 3-D vizualizácia tamojších stavieb, ktorá sa spracúva na základe podrobných pôdorysov.
Baníci prichádzajú z hĺbky storočí
V súčasnosti sú histórii oblasti venovaná časť archeologickej expozície Slovenského banského múzea.
Jeho riaditeľ aktuálne nepracuje len na odbornej publikácii na túto tému, ale aj na jej populárno-náučnej verzii s názvom Baníci prichádzajú.
Tá mapuje najstaršie dôkazy baníckeho osídlenia v regióne Banskej Štiavnice.
„Práve bohatstvo rudných žíl sem pritiahlo ľudí, úzko to spolu súvisí. Rozsiahlu časť publikácie venujem aj Glanzenbergu,“ naznačuje Labuda.
Banská Štiavnica tak snáď postupne odhalí svoj hrad aj návštevníkom.
„Doteraz mala síce dva zámky, ale nemala hrad, respektíve ho mala, ale skrytý pod zemou. Práve jeho zvyšky sa môžu stať ďalšou kultúrno-historickou atrakciou Štiavnice,“ dodáva Juraj Paučula.
Na uskutočnenie tohto zámeru preto plánuje združenie Kruh hľadať v budúcich rokoch ďalšie zdroje.