KREMNICA. Kremničan Jaroslav Slašťan, dobrovoľný strážca prírody, nahlásil úradu životného prostredia a inšpekcii životného prostredia zásah do biotopu európskeho významu, známeho ako prechodné rašeliniská a trasoviská. Malo k nemu dôjsť v kremnickej lokalite Kalvária pri výstavbe mestských protipovodňových nádrží na jar tohto roku.
Škodu vyčíslil na desiatky tisíc eur
„Pri výstavbe vyrúbali dreviny, spálili ich nadzemné časti po výrube a miestami poškodili vegetačný a pôdny kryt. Zničili desiatky jedincov chránených a ohrozených druhov rastlín, napríklad vstavačovca májového, fialky močiarnej, či vachty trojlistej,“ tvrdí dobrovoľný strážca prírody.
„Zvyšky porastu vachty, ktoré som na mieste našiel, už napríklad tento rok nezakvitli, čo znamená, že sa ďalej nerozmnožia a na mieste pravdepodobne časom vyhynú. Podmienky v lokalite sa totiž odvodnením jej časti úplne zmenili,“ hovorí. Domnieva sa, že podľa zákona mala byť na podobný zásah udelená výnimka, k tomu však nedošlo. Chýbala aj akákoľvek analýza vplyvu protipovodňového projektu na životné prostredie.
Škoda, ktorú na základe spoločenskej hodnoty chránených rastlín Slašťan vypočítal, sa podľa neho šplhá nad 60-tisíc eur.
Strážca prírody Jaroslav Slašťan si myslí, že došlo k porušeniu zákona.
Podmienky pre život chránenej vachty trojlistej podľa Slašťana protipovodňový projekt zničil. FOTO: ARCHÍV JAROSLAVA SLAŠTANA
Primátorka: Postupovali sme podľa zákona
Mesto, ktoré si protipovodňové opatrenia na Kalvárii objednalo, pochybenie popiera.
„Pri preverovaní situácie obvodným úradom životného prostredia sme tam naozaj niekoľko jedincov chránených rastlín našli, no pred výstavbou vodozádržných opatrení sme o ich výskyte na tomto mieste vôbec nevedeli,“ tvrdí primátorka Kremnice Zuzana Balážová.
„Postupovali sme podľa zákona, pri územnom rozhodnutí nás ale žiadny z úradov na existenciu biotopu európskeho významu neupozornil,“ argumentuje.
Balážová hovorí, že situácia ju mrzí, no myslí si, že škoda nie je nezvratná. „Ak si to územie zasluhuje ochranu, boli by sme radi, keby tam bola vyhlásená,“ tvrdí.
Úrad zatiaľ nevie, či a aká pokuta padne
Podozrenie na porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny aktuálne prešetruje Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici.
„Zatiaľ nevieme, kto je vlastne na vine ani aká bude sankcia. Štátnu ochranu prírody sme však už požiadali, aby pre nás vyčíslila spoločenskú hodnotu zničeného územia,“ povedal prednosta úradu Vladimír Gálik.
Vyvodiť konkrétnu zodpovednosť v takomto prípade je však podľa neho náročné.
„Mesto tvrdí, že o tom, že sa tam nachádza takýto biotop nevedelo. Jeho existencia prekvapila aj nás samotných, v evidenciách, ktoré máme k dispozícii, sa totiž nenachádza a územie má len najnižší, 1. stupeň ochrany, čo znamená, že sa tam pred stavbou nenariaďoval žiadny prieskum.“
Výška prípadnej pokuty tak podľa neho zrejme nebude siahať k maximálnym možným hodnotám. „Iné by bolo, keby poškodenie zo strany mesta, či zo strany firmy, ktorá opatrenia zrealizovala, bolo úmyselné, to ale podľa našich zistení nebolo,“ dodal Gálik.
Správa Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy potvrdila, že k poškodeniu časti biotopu európskeho významu na kremnickej Kalvárii skutočne došlo.
Ako ďaleko je s posudkom pre obvodný úrad životného prostredia však jej riaditeľ Dušan Trcka nekonkretizoval, rovnako neuviedol ani spoločenskú hodnotu zničeného územia.
"Štátna ochrana prírody vykonáva odborné posudky pre orgány štátnej správy, prípadne samosprávy a údaje poskytuje žiadatelovi. Ktoré informácie a komu poskytne, rozhodne v tomto prípade Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici," zareagoval na naše otázky.
