BANSKÁ ŠTIAVNICA. Len málokto vie, že banský skanzen v Banskej Štiavnici ukrýva v priestoroch, ktoré sú dnes pre bežných návštevníkov neprístupné, zbierku historických lokomotív.
Tie kedysi uľahčovali prácu baníkom po celom Slovensku.
Vlhký priestor
„Moji predchodcovia sústredili tieto banské vláčiky do takzvanej remízy, akéhosi depa dlhého asi sedemdesiat metrov. Tento priestor pripomínajúci reálnu baňu je síce efektný, ale celoročne vlhký. Kovové lokomotívy tam preto postupne ničí hrdza.“ povedal Lubomír Lužina, vedúci Banského múzea v prírode.
Peniaze na obnovu historických mašiniek Slovenské banské múzeum, pod ktoré skanzen patrí, vo svojom rozpočte nemôže nájsť už roky.
„Múzeá rozhodne nie sú pre striedajúce sa vlády prioritou,“ okomentoval súčasnú situáciu Lužina.
Ohrozené unikáty
Viaceré z lokomotív, z ktorých prvých desať sa do remízy dostalo v polovici osemdesiatich rokov, patria pritom podľa šéfa skanzenu k unikátom.
„Niektoré sú na Slovensku skutočne poslednými svojho druhu. Zaujímavosťou je napríklad lokomotíva na stlačený vzduch, ktorá sa používala v uhoľnej bani v Handlovej, kde hrozil pre koncentráciu plynov výbuch a nemohli sa tam teda využívať lokomotívy so spaľovacím motorom,“ vysvetlil.
Najstaršou zo zbierky je parná lokomotíva Krauss, vyrobená vo Viedni v roku 1898.
„Tá v bani nikdy nebola, no podobný stroj používali od konca 19. storočia v Banskej Hodruši. S trochou vtipu ju voláme Léna, čo je meno manželky Štiavnického Nácka,“ spomenul.
Lokomotíva poháňaná stlačeným vzduchom pôsobila v handlovských uhoľných baniach. Na snímke pred a po obnove. FOTO: LUBOMÍR LUŽINA
Parná lokomotíva Krauss. Hrdzavý stroj opäť získal pôvodnú podobu. V múzeu túto mašinku s humorom nazývajú Léna. FOTO: LUBOMÍR LUŽINA
Otázka prežitia
Práve pre ich jedinečnosť prispela prostredníctvom Nadácie Ekopolis na obnovu vozov ČSOB sumou dvetisíc eur na ich zakonzervovanie a ochranný náter. Asi stovka zamestnancov banky sa predtým v rámci brigády sama podieľala na vyčistení piatich banských mechanizmov.
„Očistili ich od hrdze s pomocou špachtlí a kefiek,“ spresnil Lužina.
Na ďalšie práce zamestnalo múzeum svojho niekdajšieho pracovníka, dnes už penzistu Jána Zimana.
„Robil som síce v zápachu a v horúčave, ale keď som to dokončil, mal som z toho dobrý pocit,“ povedal. V remíze pri záchrane lokomotív pritom strávil viac ako dva mesiace.
Múzeum chce v obnove hrdzavejúcich strojov pokračovať. Na zakonzervovanie zvyšných desiatich lokomotív by však potrebovalo ďalších asi päťtisíc eur. Pod nepremokavými plachtami by obnovené banské lokomotívy mali prečkať minimálne nasledujúcich pätnásť rokov. „Je to otázka ich prežitia a zachovania pre budúcnosť,“ dodal Lužina.
