Deti z banskoštiavnickej základnej školy Bakomi sa učia čítať ponovom. Autori nového šlabikára testujú, či v praxi funguje.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Kolektív odborníkov pracujúci na novom šlabikári sa domnieva, že tie, ktoré sú v ponuke dnes, neučia deti čítať s porozumením dostatočne efektívne.
„Pritom práve v tomto ukazovateli sú naše deti pod priemerom krajín OECD, čo sa ukázalo vo viacerých veľkých testovaniach,“ hovorí Lýdia Vencelová, psychologička, ktorá koordinuje pilotné testovanie šlabikára v Súkromnej základnej škole Bakomi v Banskej Štiavnici.
Na hodinách sa málo hovorí
Psychologička tvrdí, že pre úspešné čítanie sú kľúčové dve schopnosti. „Uvedomovať si hláskovú štruktúru slov a porozumieť hovoreným príbehom, čo však predpokladá dobrú pripravenosť na úrovni hovorenej reči.“
Práve v týchto oblastiach podľa nej súčasné šlabikáre zaostávajú. Vychádzajú z predpokladu, že čítanie je skôr vizuálna práca.
„Vlani, keď mala ísť moja dcéra do školy, som sa bola pozrieť v prvých triedach. Bola som prekvapená, ako málo deti na hodinách slovenčiny rozprávajú, pritom, ak nemajú hovorenú reč rozvinutú, nemajú sa v čítaní o čo oprieť,“ spomenie osobnú skúsenosť.
Aktívna práca s príbehom
Súčasťou nového šlabikára je viacero pomôcok, s ktorými sa na hodinách pracuje. „Jazyk je veľmi abstraktná vec, takže cez tieto pomôcky jeho javy deťom akoby zhmotňujeme.“
Hlásky v prvej fáze nahrádzajú žetóny. Názornosti majú napomôcť aj kartičky s písmenami či čitateľské okienka, v ktorých si deti spájajú spoluhlásky so samohláskami a učia sa tak slabiky. Novinkou oproti súčasným učebniciam sú aj malé „knihy“ s jednoduchými príbehmi a ilustráciami.
„Používame tiež jednoduché knihy zostavené zo slov a písmen, ktoré už deti poznajú. Už veľmi skoro tak sami zvládnu prečítať „knihu“, čo je pre ne motivujúce,“ hovorí o jednej z pomôcok.
Pomáha názornosť. Zhodujú sa odborníci. FOTO: ANDREA NIŽŇANSKÁ
Chýba súťaž medzi učebnicami
V banskoštiavnickej základnej škole vyvíjajú v spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Komenského prototyp šlabikára, ktorý by mal v budúcom roku prejsť väčšou porovnávacou štúdiou na viacerých slovenských školách.
„Deti v školách budú náhodne rozdelené do dvoch skupín, polovica sa bude učiť podľa nášho šlabikára, polovica klasicky. Na konci roka odmeriame, ako sú schopné dekódovať slová a ako rozumejú jednoduchým textom. Ďalšie testovanie by mali podstúpiť na konci druhého ročníka. Ak budú deti, ktoré sa učili z nášho šlabikára výrazne lepšie, budeme uvažovať nad jeho vydaním,“ vysvetľuje Vencelová.
Práve overenie prínosov šlabikára v praxi, je podľa nej dôležitou súčasťou celého procesu.
„Vydávanie učebníc stojí veľa peňazí, o čom sa ale vôbec nehovorí, je spôsob, akým sa tvoria. Potom sa stáva, že je vydané niečo, o čom vôbec nevieme, aký efekt to prinesie. Chýba akákoľvek súťaž. Ministerstvo školstva nevyberá konkrétnu hotovú učebnicu, ale autorov a vydavateľstvo, pričom často netuší, aký bude výsledný produkt,“ kritizuje súčasný systém tvorby učebníc psychologička.
V západnej Európe je podľa jej slov pritom samozrejmosťou overenie efektivity učebnice v praxi ešte pred jej vydaním. „Práve to by sme chceli urobiť v najbližšom období aj my, na čo sme dostali prostriedky od štátnej Agentúry na podporu výskumu a vývoja.“
Zodpovednosť za výber je na škole
V súčasnosti si slovenské školy môžu vybrať z troch šlabikárov a ich doplnkov v podobe čítaniek a pracovných zošitov.
„Školy si ich môžu pre žiakov prvého ročníka objednávať prostredníctvom edičného portálu ministerstva školstva. Všetky tri alternatívy šlabikárov prešli riadnym schvaľovacím procesom a ministerstvo ich školám na základe objednávky poskytuje bezplatne,“ potvrdzuje hovorca ministerstva Michal Kaliňák.
„Vzhľadom k tomu, že ide o diela, na ktoré sa vzťahujú autorské práva, ministerstvo nakupuje šlabikáre v reedícii postupom rokovacieho konania bez zverejnenia v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ako tovar, ktorý môže poskytnúť len určitý dodávateľ,“ vysvetľuje aktuálny spôsob nákupu šlabikárov.
Výber konkrétneho z troch druhov šlabikárov je však na samotnej škole, na nej je podľa Kaliňáka aj, aby posúdila, či spĺňa požiadavky, ktoré od neho očakáva. „Z tohto pohľadu je to vec výberu školy, a teda aj jej zodpovednosť,“ tvrdí.
