Na stav cesty na železničnú stanicu sa sťažujú vodiči aj chodci. Trápia ich výtlky a chýbajúce osvetlenie.
ŽIAR NAD HRONOM. Pred štyrmi rokmi nazvala mestská poslankyňa Stella Víťazková (NEKA) cestu na žiarsku železničnú stanicu „územím nikoho“.
Úsek s veľkosťou asi dvetisíc metrov štvorcových a dlhý 270 metrov je totiž v katastri Ladomerskej Viesky, v správe kraja, na stanici svieti nápis Žiar nad Hronom, no nik sa oň dlhé roky nestará. Odvtedy sa nič nezmenilo.
Ľudia sa sťažujú a nadávajú
„Tankodrom je slabý výraz. Keď prší, vzniká tam mláka cez celú komunikáciu, ak niekto ide pešo, má smolu. Sťažnosti od ľudí, ktorí chodievajú na stanicu, sa množia. Ľudia nadávajú,“ opisuje ťažkosti vodičov a chodcov s výtlkmi Víťazková.
Ďalším problémom je podľa nej nefungujúce verejné osvetlenie. „To je ďalšia vec, ktorú by mala riešiť Ladomerská Vieska, obec má však zrejme pocit, že jej obyvatelia ho nepotrebujú.“
Stav cesty ako problém vníma aj zastupujúci primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal (NEKA). „Napriek tomu, že nie je v katastri mesta, využívajú ju najmä Žiarčania. Preto som požiadal župana Vladimíra Maňku, aby ju kraj zaradil do priorít pri opravách pre tento rok. Sľúbil, že pre to urobí všetko,“ hovorí Antal a dodáva, že konkrétnu požiadavku budú spoločne s obcou Ladomerská Vieska adresovať Banskobystrickej regionálnej správe ciest.
Cesta zatiaľ ostane v tme
O osvetlení chce Antal hovoriť so starostom Ladomerskej Viesky Vladimírom Baranom. „Požiadam ho, aby tieto lampy častejšie monitorovali a opravovali.“
Úsek je v katastrofálnom stave aj podľa starostu susednej obce. Opravu výtlkov chce rovnako vybojovať u kraja, obnovu obecného osvetlenia v úseku však nesľubuje.
„S projektom na rekonštrukciu osvetlenia v tejto časti a na Priemyselnej ulici cez eurofondy sme už dvakrát neuspeli. V rozpočte má obec pritom už nejaký čas vyčlenené peniaze na spolufinancovanie,“ hovorí Baran. Pripomína, že vlani Ladomerská Vieska zafinancovala aj opravu schodov na železničnú stanicu, hoci nie sú jej majetkom.
Mesto do cudzieho majetku investovať odmieta a podľa Antala zo zákona ani nemôže.
Chýba aj funkčné osvetlenie. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Výtlky vraj opravujú pravidelne
Kraj o stave cesty vie, tvrdí však, že bežnú údržbu, ako opravy výtlkov, kosenie okolia či čistenie, regionálna správa ciest vykonáva pravidelne a vykoná ju aj tento rok. Zároveň potvrdzuje, že komplexnou rekonštrukciou neprešla od jej postavenia, teda desiatky rokov.
„Cesta má nielen poruchy na živičnom kryte, výtlky a deformácie, ale sú na nej aj poruchy ložnej vrstvy a cestného telesa,“ priznáva hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja Monika Pastuchová.
Za aktuálnym stavom komunikácie je podľa nej predovšetkým ťažká doprava. Kamionisti ju totiž využívajú na prestávku v blízkosti tamojšej reštaurácie. „Prispieva k tomu aj absencia akéhokoľvek odvodnenia a samozrejme i vek cesty,“ hovorí.
Cesta je napriek jej dĺžke, len 270 metrov, pomerne vyťažená. Vodiči kamiónov aj autobusov sa zastavujú na obed v blízkej reštaurácii. FOTO: BROŇA ZIGOVÁ
Podobné úseky kraj nechce
Zaradenie cesty do registra investícií na rekonštrukciu je podľa Pastuchovej závislé od stupňa jej dôležitosti a miery poškodenia.
„Prioritou sú pre nás vo všeobecnosti cesty spájajúce sídla a nie takéto prepojenia medzi mestom a jeho okrajovou časťou. V budúcnosti by sme takéto komunikácie chceli spod naše správy dostať,“ ozrejmuje.
Nevylučuje však, že cesta sa do registra dostať môže. „Správa ciest vypracuje do konca apríla návrh na jej komplexnú rekonštrukciu a jej zaradenia do registra.“
