Obavy z ďalších zosuvov v Brehoch trvajú. Po tom nedeľňajšom ostala roklina ako tobogan.
BREHY. Obec sa stále spamätáva z prívalovej vlny a zosuvu, ktoré ju zasiahli vo Veľkonočnú nedeľu (31. 3.). Cesty aj okolie zasiahnutých obydlí dočisťovali aj dnes dobrovoľní hasiči a aktivační pracovníci. Obavy z ďalších dažďov trvajú.
"Každý jeden dážď môže spôsobiť problémy. Keď spadla jedna strana svahu, nie je vylúčené, že sa ďalší kus odtrhne o päťdesiat metrov nižšie alebo z náprotivného svahu. To je lotéria," okomentoval situáciu starosta Brehov Juraj Tencer.
Terén dnes zmapovali geológovia
Na mieste zosuvu v lese nad rodinnými domami dnes situáciu zmonitorovali aj odborníci zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. "Približne tristo metrov od okraja obce sme identifikovali plošný zosun šírky približne 52 metrov a priemernej dĺžky okolo 17 metrov. Jeho plocha je 967,4 metra štvorcového," informuje o presných parametroch geológ Pavel Liščák.
Rýchlosť kamenito-hlinitého prúdu odhaduje na viac ako 10 metrov za sekundu. "Čiže na úrovni šprintéra," približuje.
"Takéto prúdy sú pre svoju rýchlosť a schopnosť prekonať relatívne veľké vzdialenosti mimoriadne nebezpečné nielen z hľadiska možného poškodenia majetku, ale tiež priameho ohrozenia života," objasňuje.
V území ešte môže dôjsť k pohybom, hrozbou podľa Liščáka zostáva niekoľko desiatok kubíkov zeminy.
"Táto zosuvná hrádza je neustále dotovaná vodou z potôčika a v záujme stabilizácie by bolo vhodné umožniť voľný prietok, teda hrádzku preraziť," hovorí o ďalších krokoch.
Situáciu aktuálne stabilizuje aj časť popadaných stromov. "Povalené buky odporúčame ponechať zatiaľ nepopílené, k prečisteniu by malo dôjsť až po dlhšom časovom období, najlepšie v období relatívneho sucha, v lete," avizuje.
Zemina zmiešaná s vodou a kamením tiekli podľa starostu obce zo svahu ako rozvodnená rieka. "Táto masa vymyla v rokline dráhu ako tobogan, miestami až na holú skalu."
Tvrdí, že voda v Brehoch už nemá kam odtekať, zem je úplne nasiaknutá. "Celú zimu bolo takmer železným pravidlom, že napadol sneh 20 až 30 centimetrov a o deň, o dva zapršalo. Keď sa sneh začal topiť, voda zo zeme nevyvierala, ale striekala," hovorí starosta.
V hore vznikla dráha, ktorá podľa starostu Juraja Tencera pripomína tobogan. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Dôchodca Július: Na veľkú vodu sa zvyknúť nedá
Obavy zo záplav majú aj dôchodcovia Július a Mária Krajňákovci, ktorých dom príval priamo zasiahol.
"Bahno a voda sa nám vovalili do záhrady, nemalo to kam odtekať," opisuje dramatickú chvíľu Mária. Čistiť museli pivnicu, kotolňu, hospodársku budovu, ďalšie práce sú nutné v záhrade.
"Bývame tu od roku 1966. Povodní bolo za ten čas veľa, aj horších, kým nebola hrádza, tak aj od Hrona," spomína Július. Zvyknúť sa však na to podľa jeho slov nedá.
"Od nedele, keď prišli záplavy, som ešte poriadne nespal. Keď včera hlásili, že bude pršať, bol som šikovne pozrieť, či voda odteká cez priepusty tak, ako má," priznáva.
S odstraňovaním škôd pomáhal počas sviatkov aj 16- ročný Tomáš Kicko, ktorý býva len niekoľko stoviek metrov od miesta erózie. "Nás to nezasiahlo, ale susedovcov áno, tak som im pomáhal odstraňovať bahno z dvora, spod auta, čistiť cestu."
Pohyb pôdy z dažďov si v inej časti obce pamätá niekdajší starosta Milan Úškrt. "Bolo to asi šesť rokov dozadu, ale inde ako teraz. Máme tu samé svahy, tečie to odtiaľ do dediny. Prírode nerozkážeme. Buď nás vytápa Hron alebo sneh z kopcov," hovorí o skúsenostiach obyvateľov s povodňami.
Pomáhal pri odstraňovaní škôd. Od bahna a nánosov čistil Tomáš Kicko cestu aj dvor susedov.
Július a Mária Krajňákovci. Boja sa ďalších dažďov. FOTO: IVA ZIGOVÁ