Odporcovia ťažby v Kremnici podali podnet na prokuratúru. Tvrdia, že banský úrad mal ťažobnej spoločnosti odňať licenciu na povrchové dobývanie. Úrad aj ťažiari oponujú.
KREMNICA. Zduženie Kremnica nad zlato, ktoré v meste bojuje proti ťažbe zlato-strieborných rúd, tvrdí, že eseročke Kremnica Gold Mining (dnes Ortac, s.r.o.) zaniklo oprávnenie na povrchové dobývanie kremnického ložiska vlani na konci júna.
Tvrdí, že keďže ho nezačala dobývať do troch rokov, tak, ako to prikazuje banský zákon a ako sa firma zaviazala v prevodnej zmluve k dobývaciemu priestoru platnej od 30. júna 2009 medzi ňou a jej sesterskou firmou Kremnica Gold, ktorá vlastnila licenciu predtým, oprávnenie zaniklo.
Podali podnet na prokuratúru
Právo povrchovo ťažiť mal podľa predsedu združenia Luboša Kürthyho firme ešte vlani v júli odňať Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Pre jeho nečinnosť sa už občianski aktivisti obrátili na prokuratúru.
"Úrad pre nás z pochopiteľných dôvodov nekonal, naša právna kancelária preto v marci podala podnet. Snažíme sa dať banskému úradu ešte jednu šancu konať, pričom máme predstavu, ako asi zareaguje. Vtedy vznikne dôvod na žalobu," povedal Kürthy.
Na základe podnetu, v ktorom Kremnica nad zlato napáda nečinnosť banského úradu vo veci zrušenia licencie na povrchovú ťažba zlata, si Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici vyžiadala od úradu kompletný spisový materiál.
"Po jeho preskúmaní o podnete rozhodne," potvrdil hovorca prokuratúry Ivan Vozár.
Spis postúpili na preskúmanie
Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici vo svojom stanovisku píše, že podnet združenia zatiaľ komentovať nebude a potvrdil postúpenie spisu prokuratúre.
Na otázku, či oprávnenie povrchovo ťažiť eseročke Ortac trvá, odpovedal predseda úradu Vladimír Bubelíny: "Podľa nášho názoru trvá."
Vlani v auguste úrad tvrdil toto: "Organizácia Kremnica Gold Mining, s.r.o. (dnes Ortac, s.r.o. - pozn. red.) musí výhradné ložisko zlato-strieborných rúd v dobývacom priestore Kremnica začať dobývať v lehote, ktorú uviedla v zmluve o prevode dobývacieho priestoru Kremnica. Podľa banského zákona sa do týchto lehôt nezapočítava čas, počas ktorého prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Organizácia Kremnica Gold Mining je teda povinná začať výhradné ložisko dobývať najneskôr v lehote 180 dní odo dňa skončenia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie."
Ťažiari: Licencia nám trvá
Riaditeľ spoločnosti Ortac Resources pre Slovensko Viktor Pomichal si myslí, že hovoriť o platnosti či neplatnosti licencie na dobývanie nie je otázkou názoru.
"Je faktom, že Ortac, s.r.o. (predtým Kremnica Gold Mining, s.r.o. - pozn. red.), je držiteľom dobývacieho priestoru Kremnica, ktorý je definovaný ako priestor dobývaný povrchovým aj hlbinným spôsobom. Oprávnenie na ťažbu ako takú vydáva bansky úrad na základe konkrétneho plánu, ktorý predložíme," zareagoval na otázku, či podľa jeho názoru oprávnenie povrchovo ťažiť trvá alebo nie.
Na ďalšiu otázku, kedy chce firma konkrétny zámer predložiť a či by v ňom malo ísť o povrchovú ťažbu, odpovedal takto: "Pre nás je dôležité, že keď ide o akýkoľvek projekt väčšieho rozsahu, musí obsahovať nielen zložku extrakcie vzácnych kovov, ale aj zložku trvalo udržateľného rozvoja. Pokiaľ ide o spôsob a rozsah ťažby a jej načasovanie, máme viac možností , ktoré sa vzájomne nevylučujú. Samozrejme, banský úrad nám určuje aj časové lehoty."
Pomichal tvrdí, že spoločnosť je aj aktuálne v procese posudzovania. O ďalšom smerovaní projektu chce podľa jeho slov firma komunikovať o vzájomne prospešných riešeniach s kremnickou samosprávou.
Zákon si vykladajú rôzne
Odporcovia ťažby naopak tvrdia, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA, neprebieha. V prípade jedného zo zámerov EIA pre nespokojnosť s rozsahom požadovaného posudzovania stopli samotní ťažiari, druhý zámer vrátil pre nedostatky na zisťovacie konanie Obvodnému úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici súd a úrad o rozsahu posudzovania dodnes nerozhodol.
"EIA dodnes nezačala ani v jednom zo zámerov, v druhom dokonca rozhodnutie úradníkov vrátil súd na opätovné zisťovacie konanie, ktoré ale nie je EIA. V zákone sa jasne píše, že tri roky je termín na začatie povrchovej ťažby, päť rokov na hlbinnú ťažbu. Im v tejto chvíli ostáva iba rok aj dačo, aby začali hlbinne ťažiť, čo je absolútny nezmysel," myslí si Kürthy.
Podstatou sporu sa teda stalo, či zisťovacie konanie v prípade zámeru, ktorý na opätovné rozhodnutie Obvodnému úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici vrátil súd, je súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo mu len predchádza.
Úplne jasno v tom donedávna nemal ani prednosta úradu Vladimír Gálik. "Kolegovia sa s ničím podobným vo svojej praxi nestretli, preto som sa obrátil na ministerstvo životného prostredia. Po konzultácii obvodný úrad životného prostredia zastáva názor, že aj zisťovacie konanie je súčasťou procesu EIA," povedal nám.
"Ak by s tým niektorá zo strán mala problém, môže sa obrátiť so žiadosťou o výklad zákona na ministerstvo životného prostredia alebo na ústavný súd, ktorý je v takýchto sporoch kompetentný," odkázal sporiacim sa stranám.
V zisťovacom konaní pre zámer vyťažiť 1 250 ton rudy za päť rokov čaká úrad aktuálne na doplnenie chýbajúcich informácií od spoločnosti Kremnica Gold Mining (dnes Ortac, s.r.o.).
"Napríklad, kde by sa ruda mala spracúvať, čo by sa malo robiť s odpadom a celkovo k výrobnému programu," dodal Gálik.
