BANSKÁ ŠTIAVNICA. Od roku 2000 majú v Štiavnici Živý banícky orloj. Vidieť ho môžete pri rôznych kultúrnych podujatiach.
V podzemí si boli všetci rovní
Tak ako Pražský orloj, aj štiavnický má dvanásť hlavných postavičiek. Práve v českej metropole si pred trinástimi rokmi položil Milan Šesták otázku, prečo by niečo podobné nemohli mať aj Banskoštiavničania.
Jeho myšlienka sa stretla s pozitívnymi reakciami a Živý banícky orloj odvtedy stvárňuje obrazy od povesti objavenia zlatých rúd až po súčasnosť, keď baníctvo v meste v podstate skončilo.
„V našom orloji sa v rôznych úlohách objavujú prevažne baníci, ktorí pracovali v podzemí. Počas nášho prvého vystúpenia bol medzi najmladším a najstarším skoro šesťdesiatročný vekový rozdiel,“ hovorí Šesták.
„V orloji sú ľudia od obyčajných baníkov až po riaditeľa závodu,“ pokračoval.
„Je v tom určitá symbolika, ktorá poukazuje na súdržnosť. Veď v podzemí sme si boli všetci rovní,“ podotkol.
S náhradníkmi problém nemajú
„Ľudia tu môžu vidieť historické postavy od pastiera, ktorý našiel rudnú žilu, cez prospektora (hľadač zlata a drahých rúd, pozn. red.) až po štiavnického Nácka. Ten tu v podstate zostal, no baníctvo nie,“ povedal.
„Je tam ešte jedna postavička baníka s vŕtačkou, ktorý je stále činný a vlastne dodnes pracuje v Hodruši-Hámroch,“ vysvetlil.
Obsadenie v štiavnickom orloji sa podľa jeho slov občas mení.
„Máme zaužívané, že ak sa niekto z nás na vystúpenie nemôže dostaviť, musí za seba zohnať náhradu. Problém sme s tým zatiaľ nikdy nemali,“ tvrdí.
Záujem o rolu v živom orloji je veľký. „Aj dnes, keby náhodou niekto na poslednú chvíľu vypadol, tu mám hneď štyroch náhradníkov,“ dodal počas jedného z podujatí, na ktorých táto atrakcia nemohla chýbať.
