BANSKÁ ŠTIAVNICA. Zhodli sa na tom účastníci okrúhleho stola, ktorý sa konal v rámci kultúrneho festivalu Capalest.
"Pred 20 rokmi bolo napríklad na Trojičnom námestí množstvo objektov mŕtvych. Veľa z nich sa od vtedy ale podarilo obnoviť, aj keď často za cenu nevhodných stavebnných postupov," povedala odborníčka v oblasti svetového kultúrneho dedičstva Viera Dvořáková.
V zlom stave ich je ešte asi 40
Podľa Ľubice Pinčíkovej z Pamiatkového ústavu v Bratislave, v roku 1992 bolo z celkového počtu 296 národných kultúrnych pamiatok (NKP) v B. Štiavnici v narušenom stave 99 a v dezolátnom 17 objektov, o 20 rokov neskôr tvorili tieto už len 11 % z celkového počtu 365 NKP. Vyzdvihla pri tom grantový program Ministerstva kultúry SR, ktorý za tie roky významne pomohol pri obnove starej B. Štiavnice.
Aj keď je dnes v zlom stave stále ešte asi 40 NKP, ako konštatovala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v B. Bystrici Zuzana Klasová, každá kultúrna pamiatka je niečí majetok a tak v prvom rade by sa o ňu mal starať majiteľ.
Zlaté obdobie
"Viditeľný posun v revitalizácii pamiatok zaznamenala Štiavnica najmä v rokoch 2000 až 2010," uviedol riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda. Toto obdobie označil ako zlaté pre obnovu objektov a pamiatok v meste UNESCO. Kritizoval ale zastavenie kapitálových výdavkov v uplynulých troch rokoch pre SBM, ktoré spravuje hneď niekoľko štiavnických pamiatok. Ako poznamenal jeden z diskutujúcich, Ľubomír Lužina, v zlom stave je dodnes najmä množstvo tamojších technických pamiatok. Účastnici sa tiež priklonili k vytvoreniu postu splnomocnenca vlády SR pre lokality UNESCO na Slovensku.
Podľa architektky Lubice Paučulovej o tom, že B. Štiavnica je dnes krájšie a príťažlivejšie mesto, ktoré si uchováva svojho génia loci, svedčí aj štatistika uplynulých rokov, keď sa do mesta sťahuje stále viac ľudí. Navyše, objekty v starom centre kupujú takí, ktorí do nich neváhajú investovať a zároveň citlivo prihliadajú na ich vzhľad a využitie.
