ŽIAR NAD HRONOM. V osade Pod Kortínou vypukla v ostatnom týždni epidémia žltačky typu A. Epidemiologička Zina Košťanová tvrdí, že ju zachytili včas a situáciu ďalej monitorujú.
„Zdrojom nákazy boli tri rodiny žijúce v priamom kontakte. Hneď sme pristúpili k odberom krvi, laboratórne vyšetrenia potvrdili ochorenie u dvanástich detí v predškolskom veku aj u školákov. Ďalší ľudia, s ktorými boli v kontakte, museli preventívne navštíviť svojho praktického lekára, prípadne podstúpiť očkovanie, ktoré by malo do dvoch týždňov zabezpečiť vytvorenie protilátok v ich organizme, “ potvrdila zástupkyňa hlavnej hygieničky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom.
Chorých hospitalizovali na infekčnom oddelení v Banskej Bystrici. Aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy, v osade, ale aj v školách, ktoré niektoré z detí navštevujú, prijali viaceré opatrenia.
Vydezinfikovali každú kľučku
Upozornenie na hrozbu žltačky vyvesili na Základnej škole na Ulici Dr. Janského, k rodičom smerovalo aj v žiackych knižkách detí. „Zvolali sme mimoriadne rodičovské združenie pre triedy, ktoré päť chorých detí navštevuje,“ potvrdil riaditeľ školy, Marek Baláž.
Žiakov z nultého ročníka a z jednej tried prvého stupňa prehliadli pediatri, deti a ich učiteľov a vychovávateľov čakalo aj očkovanie.
„Zamedzili sme kontaktom medzi týmito triedami a zvyškom školy, stretávajú sa jedine v jedálni, pričom pri dverách stojí kontrola, ktorá posiela prichádzajúcich umyť si ruky. Zrušili sme všetky hromadné akcie, vrátane tradičného benefičného programu či návštev predškolákov,“ vymenúva opatrenia Baláž.
Spoločné priestory a všetky kontaktné miesta pravidelne dezinfikujú, každé dieťa v ohrozených triedach má vlastný uterák a dostalo špeciálne dezinfekčné mydlo.
„Posilnili sme služby upratovačiek, ktoré musia čistiť dôsledne každú kľučku,“ hovorí.
Obdobné opatrenia musela prijať aj žiarska špeciálna základná škola, kde zatiaľ potvrdili jeden prípad ochorenia.
Žijú v zlých hygienických podmienkach
To, že sa žltačka rozšírila z osady Pod Kortínou nie je podľa epidemiologičky nijako prekvapivé. „Väčšina ľudí tam žije vo veľmi zlých hygienických podmienkach, bez pripojenia na vodu, teda sa často ani nemajú ako umyť,“ objasňuje.
Takáto epidémia sa podľa nej objavuje v cykloch, zhruba každé tri, štyri roky, kým sa v populácii opäť vytvoria protilátky.
Keďže sa prenáša najmä kontaktne, prevenciou je dodržiavanie osobnej hygieny. Hepatitíde typu A sa aj preto hovorí „choroba špinavých rúk“.
Príznakmi ochorenia, ktoré sa môže a nemusí prejaviť, sú podľa Košťanovej únava, bolesti kĺbov, ale aj symptómy podobné tým chrípkovým, ako horúčka či nevoľnosť, bolesť brucha a zvracanie, ale aj zápcha či naopak hnačka.
„Žltačka sa dá vypozorovať z tmavého moču a svetlej stolice. Jedným z posledných príznakov je zožltnutie kože a očných bielok, takzvaný ikterus, ktorý je prejavom zvýšenia hladiny bilirubínu v organizme,“ vysvetľuje lekárka.
Či sa prerasteniu epidémie do väčších rozmerov podarilo zamedziť, bude podľa epidemiologičky jasné v najbližších dňoch a týždňoch, keďže inkubačná doba žltačky je 15 až 50 dní.
„Veríme však, že sme k opatreniam pristúpili pomerne skoro,“ dodáva.
