Pri výrobe nového doplnku sobášnej siene použila autorka deväťdesiat metrov šnúrky. Koľko drôtu, zatiaľ nespočítala.Blažena Kriváková vytvorila aj svadobnú partu, s ktorou vlani uspela na celoslovenskej súťažnej výstave textilnej tvorby v Banskej Štiavnici. FOTO: ARCHÍV B. KRIVÁKOVEJ
ŽIAR NAD HRONOM. Už koncom augusta by mal mestskú sobášnu sieň v Žiari nad Hronom zdobiť netradičný doplnok.
Miestna umelecká drotárka Blažena Kriváková vytvára pre mestské kultúrne centrum nadrozmernú svadobnú partu, ktorá nemá obdobu na Slovensku a zrejme ani v Európe. Jej rozmery sú úctyhodné, na výšku má jeden meter a na šírku viac ako meter a šesťdesiat centimetrov.
Najkrajšia ozdoba nevesty
Tradičný odevný doplnok neviest z minulosti bude v obradnej sieni plniť symbolickú úlohu. Nejde totiž o pokrývku hlavy, ale o skulptúru, ktorá bude visieť zo stropu nad párom snúbencov ako akási slavobrána. „Oslovili ma s tým, že hľadajú do sobášnej siene predmet, ktorý by na prvý pohľad vystihoval jej funkciu. Rozmýšľali sme, čo by to mohlo byť a mne napadla parta, ktorá bola kedysi najkrajšou ozdobou nevesty,“ priblížila vznik námetu ľudová umelkyňa, ktorá sa drotárstvu venuje už dvadsaťdva rokov.
Pri hľadaní správneho tvaru sa na internete stretla s veľmi rôznorodými podobami tradičného venca.
„Špecifiká regiónov sa premietali aj do svadobného odevu. Takmer v každej dedine by sme našli veľké či drobné odlišnosti. Niekde nosili nevesty len jednoduchý venček, inde boli party honosné a objemné,“ povedala.
Napokon sa rozhodla pre okrúhly tvar, typický pre Slovensko, žiadny konkrétny región sa však v jej diele identifikovať nedá. „Je to štylizovaná parta,“ vysvetlila.
Na nadrozmernom svadobnom venci pribudnú stuhy. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Drôt, kvety aj perličky
Tvorba tak rozmerného diela z drôtu je veľmi náročná a vyžaduje si trpezlivosť. „Najhorší bol začiatok, keď sa všetko hýbalo a ešte to nebolo dostatočne spevnené,“ zhodnotila.
Ku konštrukcii z pozinkovaného drôtu postupne pribúdal výplet zo šnúrky, ktorej autorka minula takmer deväťdesiat metrov.
„Pri práci s drôtom som použila takzvanú slučkovú techniku, keď sa pripravená špirála rozklepáva do očiek a potom priväzuje ku konštrukcii. Umelé kvety som rovnako pripevnila drôtikom. Postupne pribúdajú aj dekoratívne sieťky s bielymi perličkami a nakoniec po bokoch pripevním stuhy, ktoré budú voľne visieť,“ charakterizovala postup aj materiály, ktoré použila.
Pre autorku, ktorá sa venuje väčšinou výrobe šperkov, je jej súčasná úloha výzvou.
„Popri iných mojich prácach už na parte pracujem asi dva mesiace. Dokončiť by som ju chcela v najbližších dvoch týždňoch,“ prezradila.
Či sa na prvý z obradov, ktoré sa uskutočnia pod budúcou dominantou žiarskej sobášnej siene, pôjde pozrieť, ešte nevie. „Možno, uvidím podľa okolností. Budem sa však tešiť, ak sa nový doplnok bude snúbencom a novomanželom páčiť,“ povedala.
Autorka postup práce zaznamenala. FOTO: ARCHÍV B. KRIVÁKOVEJ
Parta moja, parta...
Parta bola súčasťou tradičného svadobného kroja. Tento veniec symbolizoval panenstvo a slobodu nevesty, po sobáši ho vo svadobný deň na jej hlave nahradil čepiec.
Snímanie party spolu s následným čepčením bolo podľa portálu folklormania.sk obradným vrcholom svadby. „Obradné zloženie tohto znaku symbolizovalo zmenu doterajšieho stavu mladej ženy. Rozlúčku so slobodou znamenal aj obradný tanec, ktorý bol pred skladaním venca – takzvané úvodenie, vyvádzanie z venca,“ píše špecializovaný web.
