B. ŠTIAVINICA/KREMNICA. Keď Zuzana Denková a Iveta Chovanová pripravovali v priestoroch banskoštiavnického Starého zámku výstavu Nezabudnutí aušusníci, objavili Františka Audera, z ktorého urobili jej hlavnú tvár.
„Doslova sme sa doňho zamilovali,“ povedala o predstaviteľovi banskoštiavnického aušusníckeho bratstva Denková a v lektorskom texte ho s kolegyňou opísali ako muža s uhrančivým pohľadom a krásnymi fúzmi.
O živote lámača rudy z Hornej Resly vypovedá viacero dochovaných písomností a fotografií. Jedna, z profesionálneho foto štúdia tých rokov, ho zachytáva v bielej aušusníckej uniforme, ďalšie sú dokumentáciou jeho poslednej rozlúčky, kde ho vyprevádzajú práve spolubratia.
„Umrel mladý niekedy začiatkom 40. rokov minulého storočia, zrejme na následky malárie, ktorá bola nechcenou pamiatkou na prvú svetovú vojnu, kde bojoval,“ približuje príbeh baníka Denková.
Svietili počas bohoslužieb
Čo reprezentuje František Auder a kto vlastne boli aušníci? Podľa etnologičky členovia baníckych spoločenstiev, bratstiev alebo výborov, ktorých hlavných úlohou bolo osvetľovať liturgické obrady počas bohoslužieb. Hovorilo sa im aj facigeri, čo je skrátená podoba nemeckých slov, ktoré v preklade znamenajú nosiči fakieľ.
„Táto funkcia existovala už od stredoveku, keďže v minulosti sa v kostoloch svietilo prevažne sviecami, neskôr sa ale začala stotožňovať vyslovene s baníkmi,“ vysvetľuje.
Typické biele uniformy však neobliekali len počas sviatočných omší na Vianoce a Veľkú noc, ale aj počas pohrebov. Pre banícke spoločenstvo bola totiž dôstojná posledná rozlúčka veľmi dôležitá.
Volali ich „biele smrti“
Stať sa aušusníkom vyvolení považovali za česť, ktorú vnímali s vážnosťou ako záväzok. „Dnes dedukujem, že každý z nich musel spĺňať istý morálny profil. Základnými otázkami zrejme boli, či je to dobrý otec a stará sa o rodinu, či nie je absentér v práci a či nepije,“ uvažuje Denková.
Že postavenie aušusníka malo prestíž, dokazuje skutočnosť, že v 18. storočí sprevádzali aj cisárske návštevy v banských mestách.
„Našou hypotézou je, že vtedy vznikla podoba bielych uniforiem. Máme dochované jej dva typy. Uhorskú a nemeckú,“ hovorí jedna z dvoch kurátoriek výstavy.
Pre prvú z rovnošiat sa stala predlohou maďarská trikolóra – aušusník má podľa nej červené nohavice, biele sako a zelenú čiapku. Okolo pása potom čierny kožený ošliador (banícka zásterka– pozn. red.) a na nohách čierne čižmy. Druhá verzia uniformy sa skladala z bielych podkolienok, bielych nohavíc, bielej blúzy, ošliadoru a čiernych poltopánok. Baníci nosili biele rukavice, aby zakryli od práce zničené ruky.
„Z rozprávania pamätníkov v štiavnickom Štefultove vieme, že ich volali aj „biele smrti“, zrejme pre ich účasť na pohreboch,“ domnieva sa odborníčka.
Nájdeme ich aj v baniach vo fľaši
Aušusníci sa tešili v komunite úcte. Ich kult dokladuje pestrosť, v akej sa vyskytujú vo vyššom umení, ale aj v ľudovej tvorbe.
„Nájdeme ich na obrazoch a sochách ako nosičov milodarov v kostoloch, kaplnkách a banských budovách, kde prichádzajú k patrónom baníkov – k svätému Klimentovi - pápežovi, Mikulášovi či Kataríne. Vyskytujú sa ale aj na úžitkovom riade, na hodinách a rezbárskych dielach. Objavujú sa napríklad v známych miniatúrnych baniach vo fľaši – samozrejme v bielej uniforme sa nikdy nefáralo,“ vymenúva len niektoré zo zobrazení fenoménu.
Práve Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici má podľa Denkovej najreprezentatívnejšiu zbierku pamiatok na aušusnícku tradíciu.
Aušusníci mali svoje miesto aj v ľudovej tvorbe. FOTO: SILVER JURTINUS
Socializmus prečkali v kostoloch
Viera a náboženská stránka bola v živote baníckej society veľmi silná – každá šachta mala svojho svätca, ktorý mal baníkov pri ich rizikovej práci chrániť.
V stredoveku patrili aušníci najmä do kostolov, v novoveku sa však postupne presúvali do ulíc a na námestia v rámci slávnostných príležitostí, odkiaľ vymizli až v období socializmu, keď spojenie s náboženstvom nebolo súčasťou spoločenskej objednávky.
V niektorých z obcí však v kostoloch prečkali aj toto obdobie a aj dnes tam táto tradícia žije.
V súčasnosti sa s nimi možno stretnúť v Štiavnických Baniach, v Starých Horách či v Kremnici. Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov sa dostali do reprezentatívneho slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Neasistujú len pri omšiach, vídavať ich v sprievodoch a na slávnostiach, niekde dokonca i na svadbách.
„My sme tradíciu prakticky ani neprerušili, facigeri, ako aušusníkov voláme u nás, nezmizli ani za minulého režimu. Sprevádzajú slávnostné sväté omše - počas vianočných sviatkov – polnočnú aj novoročnú, ale aj počas Veľkej noci. Zapájame ich do obecných osláv, rezbárskeho dňa aj banskoštiavnického salamandrového sprievodu,“ hovorí o udržiavaní odkazu predkov starosta obce Štiavnické Bane (predtým Piarg), Stanislav Neuschl.
Malých mužov nahradili nasledovníci
Starosta dediny si tradíciu pamätá zblízka už z detstva, keď úctyhodných mužov v bielych uniformách stretával v kostole ako miništrant od šiestich rokov. Pridal sa k nim po vojne, asi v dvadsiatke a „facigeruje“ dodnes. „Mám 41 rokov, takže to robím už dve desaťročia. V kostole nás býva šesť, traja, štyria stáli a zvyšných vždy nejako zoženiem,“ približuje.
Oblečené majú desiatky rokov staré uniformy. „Tie sú originál, no plánujeme ich obnoviť a doplniť, keďže tie pôvodné sú dnešným facigerom malé. Vtedajší baníci boli totiž skôr nízkeho vzrastu,“ hovorí aktívny aušusník.
Jeho uniforma sa skladá z červených nohavíc, bieleho kabáta doplneného zlatými ozdobami, čierneho ošliadora a čižiem. „V rukách pri omši držíme svietniky so sviecami,“ opisuje priebeh ceremónie.
Myslí si, že udržiavať tento zvyk je dôležité. „Robili to naši predkovia – všetko baníci, teraz sme ich štafetu prevzali my. Je to výnimočné,“ tvrdí.
Pred niekoľkými rokmi sa k tradícii vrátili aj v Kremnici. Tam nasvecujú polnočnú svätú omšu v Kostole svätej Kataríny v čiernych slávnostných baníckych uniformách. Počas veľkonočných sviatkov chcú oživiť i stráženie Božieho hrobu. „V minulosti to robili baníci, absolventi dôstojníckej školy či dobrovoľní hasiči, potom to zaniklo. Pred pár rokmi tradíciu opäť ľuďom sprístupnil náš spolok,“ povedal Richard Horváth, podpredseda Kremnického baníckeho spolku o novodobom aušusníctve.
Výstava, ktorá približuje históriu tohto fenoménu, potrvá v expozícii Starého zámku v Banskej Štiavnici až do 31. júla budúceho roka.
Aušusnícka uniforma.
Nasledovníci aušusníkov v Štiavnických Baniach. V kostole slúžia cez Vianoce aj počas Veľkej noci. FOTO: ARCHÍV OBCE
