Tajch je zatiaľ prázdny. Napĺňať sa môže až tri roky.
ŠTIAVNICKÉ BANE. V Štiavnických Baniach dnes po roku prác odovzdali do užívania zrekonštruovaný tajch Veľká Richňava.
„Pri jeho rekonštrukcii a revitalizácii sme skĺbili tri veci. Urobili sme protipovodňové opatrenia, revitalizovali technickú pamiatku, a zároveň sme vytvorili miesto, kde sa v budúcnosti miestni obyvatelia a návštevníci budú môcť rekreačne vyžiť,“ povedal dnes pri odovzdávaní minister životného prostredia Peter Žiga.
Terasy aj vstup pre vozičkárov
Vodohospodári zrekonštruovali dnový výpustný systém a odpadové koryto, museli vymeniť ovládacie zariadenie a drevené stolice. Vybudovali kamenné opevnenie návodného svahu hlavnej a bočnej hrádze. Súčasťou stavby je tiež sedem kamenných schodísk, jeden terasovitý vstup do vody a šikmý vjazd pre vozičkárov.
„Snažíme sa dať rekonštrukciám tajchov inú kvalitu ako v minulosti.
Myslíme na väčšiu využiteľnosť na rekreáciu,“ povedal o pridanej hodnote obnovy riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Supek. V tejto súvislosti pripomenul aj novú pláž pre mamičky s deťmi, ktorú pred letnou sezónou predstavili v Banskom Studenci ako súčasť Veľkého kolpašského jazero. Naplnenie nádrže vodou potrvá podľa vodohospodárov jeden až tri roky v závislosti od intenzity zrážok.
Na dne tajchu je len zatiaľ minimum vody. Jeho znovu naplnenie môže trvať až tri roky.
Prívodné jarky ostávajú zanedbané
Obnovu tajchu privítal starosta Štiavnických Baní Stanislav Neuschl. Od rekonštrukcie blízkych tajchov - v minulosti Evičkinho jazera, Vindšachty či Bakomi, aktuálne Veľkej a onedlho aj Malej Richňavy očakáva vyššiu návštevnosť rekreantov a turistov. „To znamená nové možnosti pracovného uplatnenia pre miestnych,“ povedal.
V zlom stave však podľa starostu obce stále ostávajú prívodné jarky, ktoré napĺňajú tieto vodné diela. „Potrebujú rekonštrukciu. Pozemky, ktorými vedú, ale patria viacerým vlastníkom, či už je to Povodie Hrona, Rudné bane, Slovenský pozemkový fond, obec a ďalší. Musí sa to zjednotiť, aby mali banské jarky najviac dvoch majiteľov a mohli sa žiadať peniaze na rekonštrukciu jarkov,“ naznačil problém.
Komplikované vlastnícke vzťahy potvrdil aj šéf vodohospodárov. „Prívodné jarky sú v zlom stave. No my narážame na to, že môžeme investovať peniaze len do štátneho majetku, ktorý spravujeme, a tieto jarky sú v štátnych, mestských lesoch, na súkromných parcelách,“ zdôvodnil, prečo sa do obnovy dosiaľ nepustil samotný štátny podnik.
Po hrádzi sa prešiel cisár
Keďže všetkých 23 zachovaných tajchov je zapísaných na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, na ich rekonštrukciu a zachovanie originálnych prvkov unikátneho vodohospodárskeho systému dohliadajú pamiatkari.
„Snažíme sa citlivo pristupovať k novým stavebným vstupom. Dôležitá je pritom miera citlivosti,“ povedala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová.
Pripomenula, že Veľká Richňava vybudovaná v rokoch 1738 až 1740 je zaujímavá z viacerých hľadísk. „Jej projektantom bol významný vedec, kartograf a banský inžinier Samuel Mikovíni. Na výstavbe sa v čase najväčšej stavebnej aktivity podieľalo až tisíc ľudí za deň,“ spomenula Klasová.
Voda z tajchu sa v minulosti využívala na pohon banských zariadení. V roku 1751 sa po hrádzi prešiel manžel Márie Terézie, cisár František Štefan Lotrinský, v roku 1764 si ju prezreli aj následníci trónu Jozef II, a Leopold.
Z hľadiska zásobného objemu vody, ktorý vodohospodári odhadujú na 980-tisíc metrov kubických, je Veľká Richňava najväčšou vodnou nádržou spomedzi štiavnických tajchov. Práve pre jej schopnosť zachytiť veľké objemy vody má aj protipovodňovú funkciu.
