Rodák z Ihráča sa po prechode cez corgoň ligové mužstvá – Dubnica, Žilina, Senica, Prešov dostal až do najvyššej ukrajinskej ligy. Momentálne nastupuje za Lugansk.
LUGANSK. Po jesennej časti sú hráči Lugansku na nelichotivom 15. mieste. V jarnej časti sa budú musieť pobiť o zotrvanie v najvyššej Premier lige.
Ako sa líši ukrajinský futbal od slovenského?
- Rozdielny je dosť. V prvom rade sú tu asi nevyčerpateľné finančné zásoby ukrajinských oligarchov. Futbal majú ako svoju zábavku, vrážajú do nej neskutočné peniaze.
Kde sa ich investované peniaze odzrkadlia?
- Sú tu stále nové a nové štadióny, ihriská, tréningové centrá a vlastne všetko, čo futbal potrebuje. Kupujú kvalitných hráčov a trénerov z Európy.
Viete uviesť príklad takýchto trénerov a hráčov?
- Prípadom je Juande Ramos, ktorý trénoval také mužstvá ako FC Sevilla, Real Madrid, Tottenham Hotspur či CSKA Moskva. Momentálne pôsobí v Dnepropetrovsku. Je tu nespočetný rad vysoko kvalitných hráčov. Za zmienku stojí Andriy Shevchenko, ktorý sa stal ikonou svetového futbalu. Ukrajinská Premier liga tým dostáva vysokú úroveň. Ja by som ju zaradil medzi TOP 10 v Európe.
Ste na prestupe alebo hosťovaní. Aké sú vaše ďalšie plány?
- V Zaryi Lugansk pôsobím už druhý rok, v lete 2012 mi končí zmluva. Rád by som zostal v Ukrajine, ak by prišla vhodná ponuka. Futbalový život je však všelijaký. Nikdy neviete, kto sedí na tribúne, sleduje vás a kam vás vietor zaveje.
Ste so život na Ukrajine spokojný?
- Od toho slovenského je dosť odlišný. Ľudia sú tu otvorenejší, milší a srdečnejší. Pritom je tu niekoľkonásobne nižší priemerný plat ako na Slovensku. Takže dá sa povedať, že aj dosť ťažký. Kto však chce, vie sa o seba postarať a nič mu nechýba.
Ako ste sa na takúto zmenu aklimatizoval?
- Začiatky sú vždy ťažké a o to ťažšie, že som bol vôbec prvý Slovák v ukrajinskej lige. Dôležité bolo, že som sa rýchlo naučil po rusky. Dosť mi to pomohlo, aj spoluhráči sa na mňa pozerali inak ako na ostatných legionárov, ktorí mali s jazykom problémy. Dá sa povedať, že som si zvykol veľmi rýchlo.
V akých mládežníckych kluboch ste začínal?
- Úplné začiatky boli doma na Ihráči, neskôr v Kremnici a v Žiari nad Hronom. Odtiaľ som odišiel do staršieho dorastu Dubnice nad Váhom. Tam som odohral prvé zápasy v najvyššej súťaži a v európskom pohári Intertoto. Neskôr prišla ponuka zo Žiliny, nad ktorou sa nesmie váhať.
Čo by ste chceli odkázať mladým futbalovým nádejám?
- Futbal je jedna veľká, tvrdá drina, ktorej treba obetovať veľa času. Ten výsledok však potom stojí za to. Jeden z mojich spoluhráčov tvrdí, že najskôr si treba spraviť meno a potom bude meno zarábať za teba.
Rodák z Ihráča zabojuje v jarnej časti sezóny o zotrvanie Lugansku v najvyššej ukrajinskej lige. ARCHÍV: ZARYA LUGANSK
IVAN MRIŠKA
